Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.06.2015, 00:00

Slovensko je jeden z mála úspešných príbehov Európy

Prijatie eura bolo pre Slovensko jednoznačne dobrým rozhodnutím, tvrdí v rozhovore pre hnonline analytik švajčiarskej banky Peter Rosenstreich.


Peter Rosenstreich, hlavný analytik švajčiarskej banky Swissquote
Slovensko a Česko sú krajiny s porovnateľne malými ekonomikami. Kto je na tom lepšie, my s eurom alebo Česko s korunou? 
Mať spoločnú európsku menu je dlhodobo výhodné. Z krátkodobého hľadiska to môže vyzerať, že sa Slovensku v porovnaní s Českom nedostávajú benefity, to však neznamená, že ich nemá. 

Môže však Česko ťažiť z toho, že má vlastnú menu? 
Výhody sa ukážu, keď krajiny potrebujú rozhodovať o vlastnej menovej politike. V tejto chvíli Slovensku rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) vyhovujú. Odráža sa to na inflácii, nezamestnanosti aj zlepšovaní ekonomiky. Otázkou ostáva, či v prípade výrazného rastu, bude eurobanka schopná podporiť Slovensko aj individuálne. 

Bolo teda podľa vás dobrým rozhodnutím prijať euro? 
Jednoznačne. Ste najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v eurozóne. Krajina ťaží z jednoduchého presunu kapitálu. Môžeme to nazvať jedným z mála úspešných príbehov v Európe. 

Musí ale byť pre krajinu výhodou pracovať s vlastnou menou. 
Zoznam pre a proti by mohol byť poriadne dlhý. Samozrejme, možnosť robiť vlastné rozhodnutia prináša obrovské výhody, no patriť do menovej únie nie je iba o peniazoch. Zoberte si napríklad Švajčiarsko, len nedávno sa dostali pod tlak špekulantov a menová vojna krajinu stála 30 miliárd dolárov. 

Na jednej strane krajina môže ovládať svoju menu, no dokážem vymenovať niekoľko prípadov, kedy stratila obrovské peniaze. 

Vidíme menové vojny niekde vo svete aj v súčasnosti?
Jednoznačne. Menové vojny tvoria politici po celom svete. Je to vlastne znehodnocovanie mien súperiacich ekonomík, ktoré v posledných rokoch vidíme úplne jasne napríklad v Thajsku. Tu sa účelovo znižujú úrokové sadzby, aby sa oslabila mena. 

Teda áno, menové vojny vidíme denne, či už to je v Európe alebo Ázii. 

Dá sa takto pomenovať aj nalievanie nových peňazí do obehu Európskou centrálnou bankou? 
Súčasná situácia vlastne začala, keď USA oslabili svoju pozíciu a to isté sa stalo aj v Japonsku. Mario Drahgi veľmi dobre rozumie tomu, že ak kvantitatívne uvoľňovanie bude pokračovať, znížia sa úrokové sadzby a euro klesne. Tento pokles mu však veľmi jednoduchou cestou zabezpečí zvyšovanie exportu. To, že sa do obehu natlačí 1,3 miliardy eur, veľmi efektívne menu oslabí.

Je takýto postup funkčný? 
Odrazilo sa to na indexe PMI, prišiel rast, znížila sa nezamestnanosť, aj u vás na Slovensku. No najzaujímavejšou vecou je, že firmám v Európe sa výrazne darí. Slabé euro teda pre ľudí znamená oveľa väčšiu istotu. 

Bude to pokračovať, klesne euro pod úroveň dolára? 
Myslím si, že áno. Verím, že bez ohľadu na ekonomické dáta, Draghi a ECB budú pokračovať v nastavenej politike tlačenia peňazí. Na druhej strane americký Fed bude v tom istom čase stále viac sprísňovať svoju politiku. To by malo znamenať euro lacnejšie ako dolár. 

Čo by to znamenalo pre eurozónu? 
Pre tú to problém nebude. Horšie to je s USA. Amerika totiž z pozície dolára veľmi ťažila. Kvantitatívne uvoľňovanie v Európe však znamená jasné posilňovanie americkej meny. Otázkou teda je, či bude Fed aj naďalej pokračovať v nastavených trendoch a dolár bude posilňovať a či to nevykoľají to rozbiehajúcu sa ekonomiku. 

Takže eurozóna to má rozbehnuté dobre, no čo by sa stalo, keby Grécko opustilo eurozónu? 
Grécko je v tejto rovnici naozaj neznámou 'X'. Ak by aj prišiel default a následne Grexit, myslím si, že Európa je pripravená oveľa lepšie ako veľa pesimistov predpovedá. 

Európa sa pripravuje na tento scenár? 
Je to nevyhnutné. Prichádza bod, kedy sa veci musia pohnúť niektorým smerom a Gréci nemajú dosť peňazí na splatenie dlhov. A bez možnosti tlačiť vlastné peniaze, ich lídri musia dosiahnuť také dohody, ktoré súčasná vláda nechce akceptovať. Druhou možnosťou je default. To spúšťa sériu udalostí, ktoré môžu viesť až k odchodu krajiny z eurozóny. Myslím si, že to by bolo pre investorov ideálnym riešením. 

Mnoho ekonómov sa však obáva, že by nasledovali ďalšie odchody z eurozóny. 
To je veľká hrozba. Nie kvôli zlým ekonomickým vyhliadkam, ale kvôli rozkladu istoty v menovej únii. Ekonomická a menová únia je založená na tom, že sa nedá rozbiť. V momente, keď sa ukáže, že to možné je, hodnota eura sa stane problémom. Ak teda nastane Grexit, príde akýsi efekt prelievania, ktorý by poškodil dôveryhodnosť eura a to by malo katastrofálne následky. Brusel by sa dostal do nevýhodnej pozície a mohli by naň začať tlačiť ďalšie krajiny, ktoré za sebou majú tvrdé úsporné opatrenia ako Írsko či Španielsko.

Aké by bolo východisko? 
Na druhej strane, riešením by mohlo byť, že by únia Grécku umožnila odchod z eurozóny a zmenili by sa pravidlá príchodov a odchodov do eurozóny. 

Čo by to spravilo s gréckou ekonomikou? 
V súčasnej situácii je neudržateľná. A nevyzerá to tak, že by Brusel chcel za každú cenu vyjednávať. Ak by teda Grécko dostalo finančnú pomoc, bude to znamenať iba to, že čoskoro by prišli pýtať ďalšie peniaze. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.