Obyvatelia Bruneja si dlhé roky vďaka ropnému bohatstvu žili ako v bavlnke. Užívali si štedré sociálne výhody, vzdelanie zadarmo a kráľovsky platenú prácu vo vládnom sektore. Zásoby ropy sa však zmenšujú a brunejský sultán hľadá cesty, ako krajinu zachrániť pred pádom. A zavádza aj právo šaría, píše portál iDNES.cz.
Palác brunejského sultána sa verejnosti otvára len tri dni v roku, a to v rámci osláv konca ramadánu a počas vladárových narodenín. Počas týchto ojedinelých príležitostí zavíta do veľkolepého sídla so stovkami izieb až sto tisíc návštevníkov.
Na zlatých podnosoch sa podávajú vybrané pokrmy a kráľovská rodina všetkým hosťom osobne potrasie rukou. S obyčajnými ľuďmi sa stretáva aj sám sultán Hassanal Bolkiah, jeden z najbohatších ľudí sveta a zároveň jeden z posledných absolutistických monarchov.
Vďaka rope a zemnému plynu dokázal z drobného štátu na ostrove Borneo vybudovať raj na zemi. Brunejčania neplatia dane z príjmu, užívajú si vzdelanie zadarmo a štát im poskytuje extrémne výhodné pôžičky na bývanie. V krajnom prípade ich dokonca dočasne zadarmo ubytuje.
Veľká časť práceschopných mužov hľadá zamestnanie vo vládnom sektore, ktorý im ponúka nenáročnú prácu za nadštandardné platy - priemerná mesačná mzda činí asi 2440 eur. Niet preto divu, že sa sultán teší veľkej obľube verejnosti.
Brunej však čakajú horšie časy. Zásoby ropy sa totiž zmenšujú a ekonomika ešte nedávno prosperujúcej krajiny spomaľuje. Podľa ťažobnej spoločnosti BP zásoby ropy a zemného plynu vydržia Bruneju maximálne 24 rokov.
V tomto roku by Brunej mal hospodáriť so schodkom rozpočtu vo výške 16 percent hrubého domáceho produktu, čo činí bezmála tri miliardy dolárov, píše server The Economist.
Liek ponúkaný Medzinárodným menovým fondom je radikálny - zmraziť rast miezd, obmedziť dotáciu pohonných hmôt a úplne upustiť od investícií do veľkých developerských projektov. Brunej by sa naopak podľa ekonómov mal sústrediť na zlepšenie biedne ekonomickej efektívnosti a naštartovať trh práce.
Cesta k ekonomickému krachu
Na tieto rady však bruneiský sultán nereaguje a argumentuje veľkými fiškálnymi rezervami. Tie však nevydržia donekonečna. Podľa francúzskej ekonómky Marie-Sybille de Viennové Bruneju v nasledujúcich rokoch pomôžu doterajšie investície v zahraničí.
Brunej sa z týchto zdrojov môže spoľahnúť na 170 miliárd dolárov, čo činí desaťnásobok hrubého domáceho produktu. V roku 2030 však objem financií z týchto investícií dokáže pokryť iba 27 - 45 percent HDP oproti 54 percentám, ktoré pokrývali zisky z ťažby ropy a zemného plynu v roku 2010. Jednoducho povedané - Bruneju v nasledujúcich rokoch budú v štátnom rozpočte chýbať miliardy.
Brunejský vládca už pred desiatimi rokmi posvätil podporu súkromného sektora. Vláda schválila projekty na výstavbu ciest, mostov a energetickej infraštruktúry a pokúsila sa prilákať zahraničných investorov ambicióznym projektom továrne na výrobu chemikálií.
Ďalšie smelé plány počítali s tým, že sa z Bruneja stane centrum produkcie halal výrobkov. Veľké nádeje vzbudzoval aj rozvoj turizmu. Podľa ázijskej rozvojovej banky priniesli všetky tieto projekty "postupný pokrok" v súkromnom sektore.
Tomu však odporujú aktuálne ekonomické ukazovatele. Brunejská ekonomika v roku 2014 rástla tempom okolo jedného percenta, čo je najpomalší rast v juhovýchodnej Ázii.
Vláda pritom očakávala rast okolo šiestich percent, píše server The Brunei Times. Preplatené pracovné pozície v štátnom sektore stále berú talentovaných zamestnancov sektoru súkromnému. Firmy produkujúce halal produkty zatiaľ zápasia s dodržiavaním prísnych štandardov a rastúci turizmus je len zbožným prianím.
Zavedenie práva šaría
Rozvoj turizmu totiž naráža na fakt, že sultán aj v reakcii na zhoršujúce sa ekonomické výsledky krajiny v minulom roku ohlásil postupné zavedenie islamského práva šaría.
V máji boli oznámené pokuty a tresty väzenia za porušovanie náboženských pravidiel. V budúcnosti by malo dôjsť aj na sekanie končatín zlodejov a ukameňovanie za zločiny ako cudzoložstvo alebo homosexuálny styk.
K príklonu ku konzervatívnejšiemu islamu dochádza aj v susednej Malajzii a Indonézii. Brunej je však prvý východoázijský štát, kde právo šaría platí na celoštátnej úrovni. Turisti sa tak musia prispôsobovať mnohým nariadeniam a obmedzeniam ako je napríklad absencia alkoholu v brunejských obchodoch.
Sultán sa podľa politológov snaží zavedením práva šaría kompenzovať stratu vplyvu, ktorý si u občanov kupoval zisky z ropného priemyslu. Nemusíte pracovať, musíte sa však veľa modliť, velí. Útlak a striktné náboženské pravidlá však život v blahobyte nahradia len ťažko.
Bez úsporných opatrení sa môže Brunej v nasledujúcich rokoch dostať až na hranicu krachu.