Miliardové straty a upadajúca ekonomika. Inflácia presahujúca dvojnásobné čísla a k tomu všetkému ceny ropy na niekoľkoročných minimách. To sú správy, ktoré ruskej ekonomike veľmi neprajú. Medzinárodné sankcie uvalené na Ruskú federáciu kvôli kríze na východe Ukrajiny si pomaly začínajú vyberať svoju daň. Nejde pritom len o priame dosahy spôsobené embargami, no veľkým strašiakom začína byť aj odlev kapitálu. Svetová banka v minulom roku odhadovala, že z Ruska odtečie približne 100 miliárd dolárov. Najaktuálnejšie údaje zverejnené ruským ministerstvom financií však hovoria až o 130 miliardách, ktoré v roku 2014 opustili ruskú ekonomiku.
Odtekanie peňazí
Podľa agentúry Bloomberg je vysoko pravdepodobné, že Rusi za rok 2014 prekonajú svoj negatívny rekord z roku 2008. Vtedy v priebehu dvanástich mesiacov prišlo Rusko až o 133,6 miliardy dolárov. „Kapitál, ktorý momentálne odteká, sú primárne peniaze v bankách. Zahraničné firmy zatiaľ nemali veľmi veľa možností na to, aby mohli svoje investície rozpredať a sťahovať aktíva z krajiny aj takýmto spôsobom,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Cyrrus Tomáš Menčík.
To, že s ruskou ekonomikou nie je niečo v poriadku, potvrdzuje najmä vývoj v bankovom sektore. Ten sa neustále pohybuje po krízovej línii so všetkými špecifikami, ktoré k tomu patria, teda odlev kapitálu, aktív aj samotnej likvidity. „Hlavným rizikom, ktoré vidíme, sú dlhotrvajúce sankcie a špecificky uzavreté finančné trhy,“ povedal pre agentúru Bloomberg David Nangle, vedúci výskumu v Renaissance Capital.
Čítajte aj: Putin má oligarchov v hrsti
Napriek všetkým týmto skutočnostiam sa zahraničné firmy z Ruska zatiaľ vo veľkom nesťahujú. Obrovské nainvestované prostriedky ich totiž skôr nútia hľadať spôsoby, ako aj naďalej svoju firmu rozvíjať. „Zahraniční investori si tam nechali len to nevyhnutné, pretože nikto nechce v súčasnosti držať rubeľ. To znamená, že v Rusku ostávajú len tie najnevyhnutnejšie peniaze a všetko ostatné sa posiela preč,“ hovorí Menčík. Podiel domácich a zahraničných peňazí sa dá odhadnúť mimoriadne ťažko. Viacerí analytici sa však zhodujú na tom, že všetky peniaze, ktoré zahraniční investori a domáci oligarchovia mohli „opomenúť“, sú už dávno preč.
Slabý rubeľ
Zbavovanie sa kapitálu v Rusku má jednu základnú príčinu. Ruská mena v uplynulom roku zažila mohutné zemetrasenie, ktoré výrazným spôsobom znehodnotilo finančné prostriedky držané v ruských bankách. „Pred Vianocami došlo k obrovskému prepadu rubľa, na ktorý musela Ruská centrálna banka reagovať pomerne razantným zvýšením úrokových sadzieb, čo čiastočne rubľu pomohlo,“ opisuje vývoj situácie makroekonomický analytik GE Money Bank Filip Fyrbach.
Práve slabý rubeľ je primárnou príčinou toho, že ruské banky dennodenne prichádzajú o milióny. Ceny ropy na niekoľkoročných minimách aj medzinárodné sankcie sú iba faktormi, ktoré výrazne napomohli aktuálnej kríze ruskej meny. „Sankcie, vojna na Ukrajine aj ceny ropy sú príčinami padajúceho rubľa, z ktorého majú firmy vôbec najväčší strach,“ tvrdí Menčík. A žiadne dobré správy sa pre Rusov zatiaľ nerysujú. Napriek tomu, že zvýšenie úrokových sadzieb na chvíľu zastabilizovalo ruskú menu, tlak trhov s najväčšou pravdepodobnosťou ustávať nebude. Aj v novom roku totiž neustále trvá tlak na ceny ropy a dá sa očakávať, že bude pretrvávať aj naďalej.
Lacná ropa
Práve cena ropy je jedným z najväčších aktuálnych strašiakov ruskej ekonomiky. Vzhľadom na to, že tá stojí a padá na exporte energií, je do veľkej miery ovplyvňovaná práve týmto faktorom. „Ruský štátny rozpočet je na 50 percent závislý od príjmov plynúcich z ropy a zemného plynu. Schválený rozpočet na rok 2015 ráta s priemernou cenou 100 dolárov za barel, čo je ďaleko nad súčasnou trhovou cenou. Rusko sa teda v roku 2015 môže prepadnúť do recesie,“ objasňuje analytik portálu energieprevas. sk Jozef Badida.
V súčasnosti odhadujú analytici agentúry Bloomberg koncoročné ceny ropy na úrovni 80 dolárov za barel. Dnes sa však ukazuje, že je to pomerne optimistický odhad. Napríklad Čína, s ktorou Rusi rátajú ako s veľkým obchodným partnerom, tento rok očakáva spomalenie svojej ekonomiky. „Vidno to na ich zahraničnom obchode, ktorý síce dosahuje prebytok, no ten je spôsobený slabými dovozmi,“ vysvetľuje Fyrbach. To znamená, že Čína nebude pre Rusko takým odbytiskom, ako by si mnohí ruskí ekonómia želali. A tento fakt rozhodne neprispeje ani kurzu ruského rubľa.
Zahraničné giganty
Na druhej strane však treba zdôrazniť, že žiadne katastrofické scenáre zatiaľ v Rusku nehrozia. Na to, aby sme sa dočkali akéhosi „exodu“ zahraničných firiem, by sa podľa Tomáša Menčíka musela situácia ešte výrazne zdramatizovať:„Dcéry zahraničných firiem v Rusku by museli začať vo veľkom krachovať, aby sa ich matky rozhodli odtiaľ stiahnuť všetky svoje aktivity. V aktuálnych podmienkach je to však vysoko nepravdepodobné,“ hovorí.
Druhou možnosťou by boli veľmi razantné kroky od ruskej vlády. Ak by napríklad siahla k znárodňovaniu zahraničných podnikov, mohlo by to spustiť nekontrolovanú vlnu odchodov. „Aj také giganty ako Shell alebo British Petrol, ktoré sú závislé aj od aktuálnych cien ropy, by museli o svoje aktíva prísť nejakými zásahmi zhora, aby začali reálne uvažovať nad odchodom,“ tvrdí Menčík. Ako dodáva, takýto scenár zatiaľ nehrozí. Ak by k tomu ruská vláda pristúpila, stratila by dôveru investorov na niekoľko rokov vopred. To v praxi znamená, že Rusi stále dôveru u investorov majú. Len nie je na takej úrovni, ako kedysi.