Veriteľov znepokojilo najmä to, že štátnu pokladnicu chceli Gréci naplniť iba zvyšovaním daní, hovorí Peter Spiegel.
Rozhovory medzi ministrami financií eurozóny a Gréckom cez víkend skrachovali. Aténska vláda vyhlásila referendum a dnes už málokto verí, že sa obom stranám podarí dohodnúť. Kto za túto situáciu nesie najväčší podiel viny?
Myslím si, že za to môžu istým spôsobom obidve strany. Ešte pred piatimi mesiacmi bolo Grécko naozaj na dobrej ceste. Ekonomika sa zotavovala, čísla sa zlepšovali. Potom prišla nová vláda a začali sa rozhovory, ktoré sa ukázali ako neúspešné. Stupňovala sa nervozita, ľudia v Grécku boli čoraz nahnevanejší.
Prečo Európa zmietla zo stola aj posledný návrh Grékov?
Veritelia si nemysleli, že to boli dobré návrhy na reformy. Znepokojilo ich najmä to, že štátnu pokladnicu chceli naplniť iba zvyšovaním daní. Takýto prístup však zabíja ekonomiku. Nesúhlasila s tým Európska komisia, Nemecko ani ďalšie krajiny.
Grécko sa ocitlo na pokraji bankrotu. Aké dôsledky to môže mať na ostatné problémové krajiny juhu eurozóny?
To bude teraz kľúčová otázka. Skúsme sa pozrieť do minulosti. Keď sa v podobnej kríze ocitlo Grécko v roku 2012, videli sme paniku investorov. Problémy začali mať aj ďalšie krajiny na juhu eurozóny ako Taliansko či Portugalsko.
Hrozí niečo podobné aj teraz?
Momentálne sme svedkami dôsledkov na tieto krajiny len v minimálnej miere. Je to spôsobené aj tým, že Európska centrálna banka v posledných rokoch zasiahla dostatočne dôrazne, aby sa podobná situácia nezopakovala. Takže teraz nevidíme žiadnu paniku na trhoch. Čo však, samozrejme, neznamená, že ak by k bankrotu Grécka skutočne došlo, tak by k takýmto problémom nemohlo opäť dôjsť.
Boli ministri financií eurozóny dostatočne tvrdí na svojho gréckeho kolegu Janisa Varufakisa, aby súhlasil s ich požiadavkami?
V posledných troch týždňoch bola diskusia s Varufakisom naozaj veľmi ťažká. Snažili sa s ním hovoriť, ale vyjednávania s ním neviedli k ničomu. Preto diskutovali skôr s premiérom Alexisom Tsiprasom a jeho tímom. Tsipras mal v Bruseli aj rozhovory s veriteľmi.
Veríte, že sa môže stať zázrak a Grécko zostane zachránené?
Je politickým záväzkom zachovať eurozónu celú. Ale nemáme na stole žiadnu dohodu. Ak sa ju naozaj nepodarí dosiahnuť, Grexit, teda odchod Grécka z eurozóny, sa stane veľmi pravdepodobný.
Ako by sa Európa vyhla podobným krízam v budúcnosti?
Riešenie vidím v jej väčšej centralizácii. Máme menovú úniu, v ktorej je 19 krajín. Potrebujeme spoločný rozpočet, spoločnú rozpočtovú politiku, centralizovanú administratívu. Stačí sa pozrieť na príklad Spojených štátov amerických. Majú federálnu vládu, zjednotené dane. Niečo podobné by malo byť aj v eurozóne. Tá by mala mať federálnu konštrukciu, pretože v súčasnosti, keď máme 19 ministrov financií, je v niektorých prípadoch veľmi ťažké nájsť medzi nimi dohodu.