Dvanásť metrov vysoké parabolické zrkadlá, ktoré nasávajú saharské slnko, majú v africkej krajine do piatich rokov pokryť takmer polovicu spotrebovanej energie. Maročanov ale láka aj zahraničie, hlavne európske štáty alebo Blízky východ, píše iDnes.cz.
Marocký Warzazát neďaleko rozprávkového pohoria Atlas je centrom filmového priemyslu severoafrickej krajiny. K takzvanému "Oualywoodu" však čoskoro v meste pribudne solárny priemysel.
Vo Warzazáte sa totiž spúšťa najväčšia solárna elektráreň na svete. Komplex štyroch obrích slnečných elektrární pomôže do roku 2020 Maročanom zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov takmer polovicu potrebnej elektriny.
A to nie je zďaleka všetko. Nevyužitú energiu chce Marocké kráľovstvo vyvážať aj do Európy. Projekt na využitie doteraz nezúžitkovanej sily púšte môže zo zeme urobiť solárnu superveľmoc. Je totiž jasné, že elektráreň, ktorá začne fungovať už za mesiac, bude najväčšou koncentrovanou solárnou elektrárňou na svete.
Ako to funguje
Solárna elektráreň vo Warzazáte stála podľa britského Guardianu celkom 9 miliárd dolárov. Nemalé čiastky poskytli medzinárodné inštitúcie ako Európska investičná banka, Svetová banka a tiež marocká vláda.
Podnik bude pracovať s drahšou a menej rozšírenou zrkadlovou technológiou, ktorá oproti známym solárnym panelom dokáže energiu vyrábať aj po západe slnka. Na rozlohe veľkej ako marocká metropola Rabat vygenerujú štyri elektrárne 580 MW elektriny, čo je dosť pre milión domácností.
Každé parabolické 12 metrov vysoké zrkadlo je namierené na oceľové potrubie, ktorým preteká médium - HTF (Heat Transfer Fluid), ktorého teplota dosahuje až 393°C a ktoré slúžia na prenos tepla. To sa vinie ako had až vyústi do tepelného zariadenia. Tu sa zmieša s vodou tak, že vytvoria paru, ktorá roztočí turbíny generátorov.
Médium HTF je vo svojej podstate syntetický termálny olej, ktorý je vháňaný smerom k tepelným tankom obsahujúcim roztavený piesok. Ten je schopný udržať tepelnú energiu až po dobu troch hodín. To umožňuje elektrárni zásobovať elektrickou energiou pre domácnosti až do noci. Zrkadlá sú umiestnené v radoch z dôvodu minimalizovania ich poškodenia pieskom unášaným púšťnymi vetrami.
O veľkom potenciáli energie zo Slnka vie ľudstvo už niekoľko desaťročí. Krátko po jadrovej havárii v Černobyle v roku 1986 na jej silu upozornil nemecký fyzik Gerhard Knies. Vypočítal, že na púšte celého sveta dopadne za šesť hodín zo slnka toľko energie, koľko ľudstvo spotrebuje za celý rok. Po tomto zistení stále vedcom zostávala jedna úloha - vymyslieť, ako túto energiu z púšte dopraviť tam, kam je potreba.
"Nie sme producentom ropy, 94 percent energie dovážame, čo náš štátny rozpočet značne zaťažuje," povedala Guardianu marocká ministerka životného prostredia Hakimael-Haia. "Navyše dotujeme aj fosílne palivá, takže keď sme počuli o potenciáli solárnej energie, povedali sme si prečo to neskúsiť."
Ambície dodávať do Európy aj na Blízky východ
Prvá etapa projektu pomaly končí a Maročania už pokukujú za hranice krajiny. Energiu by radi dodávali až na Blízky východ. Cieľom jeho veličenstva Mohamada VI. je predovšetkým posvätná Mekka.
Či už sa toto želanie podarí realizovať alebo nie, existujú aj ciele, ktoré sú na dosah. Podľa Marockej agentúry pre solárnu energiu (Masen) by mohol mať vývoz slnečnej energie stabilizačný efekt medzi krajinami v regióne. Maroko na tom už pracuje. Rokuje s Tuniskom a kľúčové je pre neho aj smerovanie cez Stredozemie na sever.
"Sme presvedčení, že je možné vyvážať energiu do Európy," tvrdí hovorca Masen Maha el-Kadiri. "Najprv ale budeme musieť vybudovať prepojovacie zariadenie, kadiaľ energiu budeme môcť dodávať."