Grécko čelí hrozbe, že aj druhá veľká privatizácia skončí fiaskom. Po tom, ako na plnej čiare skrachoval predaj štátneho distribútora plynu Depa sa teraz podobný scenár opakuje aj v prípade lotérie. Tá sa volá OPAP a Grécko si z jej predaja sľubuje 700 miliónov.
Tento štátny monopol má totiž len jedného záujemcu - konzorcium Emma Delta gréckeho ropného magnáta Dimitrisa Melissanidisa a českého miliardára Jiřího Šmejca. V konzorciu však má menší podiel aj slovenská finančná skupina J&T, česká KKCG, ruská ICT Group, grécky miliardár naviazaný na Gazprom Christos Copelouzos a talianska lotéria. Konzorcium ako jediné podalo oficiálnu ponuku na ponúknutý tretinový podiel v spoločnosti.
Denník The Financial Times sa však dostal k interným dokumentom, podľa ktorých chce Emma Delta odstúpiť od dvoch dôležitých súčastí ponuky. Tou prvou je trojročná 110-miliónová zmluva o poskytovaní služieb s aténskou firmou Intralot, ktorá robí lotérii technickú podporu. Druhou zasa 12-ročný záväzok vyplácať Grécku 50 miliónov eur ročne. Pri predaji by totiž podľa pôvodnej dohody konzorcium zaplatilo 190 miliónov, zvyšok by bol v splátkach.
"Mnohokrát ma urazil...ak sa to opovážiš podpísať, odtrhnem ti hlavu," citoval šéf lotérie OPAP Costas Louropoulos gréckeho miliardára stojaceho za konzorciom Emma Delta. Na mysli mal práve dohody so spomenutou firmou Intralot.
Privatizačná agentúra Taiped, ktorá celý predaj koordinuje, však požiadavky investorov odmietla. Horzí preto, že z celého predaja nakoniec nebude nič. Ak sa tento scenár naplní, bude to už druhý veľký projekt, ktorý skončí fiaskom. len minulý mesiac takto dopadol veľký predaj štátnej plynárenskej spoločnosti Depa, o ktorý mala záujem takisto len jedna spoločnosť - ruský Gazprom. Ten však v poslednej chvíli od celej veci odstúpil.
Grécko však predávať zúfalo potrebuje - s miliardami z predaja totiž už počíta v rozpočte a zaviazalo sa k tomu aj v dohode o poskytnutí záchranných úverov od Trojky. Do roku 2016 má podľa nej získať z privatizácie 15 miliárd.
Krajina však tento rok uskutočnila len jeden väčší predaj - šlo o menšiu plynárenskú spoločnosť Desfa za ktorú štát zinkasoval 400 miliónov od azerbajdžanského plynového gigantu Socar.