Na trhu môžeme nájsť množstvo príkladov asymetrickej selekcie informácií. Jedným z najžiarivejších sú príbehy o tom, ako ten či onen investor, alebo špekulant, vďaka svojim takmer nadprirodzeným schopnostiam a stratégiám zarobil sumu s mnohými nulami a nenulovou číslicou na začiatku. Je jasné, že týmto príbehom úplne chýba protipól vo forme kníh a úvah typu "Ako som plánovane prerobil všetko, čo som mal a ešte som si na to požičal", "Konzistenciou k stratám", "Stratégia, ktorá nikdy nefungovala" a podobne. Nechcem zľahčovať úspechy víťazov, ani brať niekomu nadšenie, len by som chcel poukázať na to, že tu sú tiež príbehy porazených. Avšak nezverejnené.
Z uvedeného je zrejmé, že literatúra investorských víťazov nie je práve mojou šálkou čaju - o peniaze prídem radšej vlastným spôsobom. Výnimkou môže byť investičný príbeh jedného z najlepších ekonómov všetkých čias, teda Johna Maynarda Keynesa. Ten býva niekedy označovaný aj za hviezdneho investora. Štúdie "Keynes the Stock Market Investor: A Quantitative Analysis" (David Chambers, Elroy Dimson, Justin Foo), ktorej autori skutočne prehrabali stohy dát, ale poskytuje vyrovnanejší obrázok. Tvrdí zhruba nasledovné:
V 20. rokoch boli Keynesové úspechy dosiahnuté jeho "top - down" prístupom sklamaním a Keynes sa nemohol pochváliť schopnosťou dobre časovať trh. Od začiatku 30. rokov sa ale jeho investovanie zlepšovalo. Stával sa z neho investor, ktorý si vyberá jednotlivé akcie. Teda investor, ktorý sa "výrazne odchyľuje od celého trhu, jeho pozície sú veľmi rizikové a ktorý sa rozhoduje aj podľa veľkosti spoločností a ich hodnotového profila".
Ohľadom neúspešných pokusov o časovanie trhu sám ekonóm napísal: "Neboli sme schopní využiť pohybu trhu nákupom a predajom akcií počas rôznych fáz cyklu". A dodal, že na správne načasované nákupy počas rastúcej fázy trhu a predaja počas klesajúcej fázy je potrebné mať "fenomenálne schopnosti". V auguste 1934 Keynes v liste riaditeľovi Provincial Insurance píše: "S postupom času som stále viac presvedčený, že správnou investičnou stratégiou je vložiť pomerne veľké čiastky do firiem, o ktorých niečo vieme a do manažmentu, ktorému veríme".
Podľa spomínanej štúdie bol Keynes veľmi aktívnym až agresívnym investorom, vyberal malé a stredne veľké spoločnosti, rotoval medzi titulmi s vysokými dividendovými výnosmi a titulmi s výnosmi nízkymi. Napríklad investíciu do Union Corporation, ktorá mala bane v Južnej Afrike, vysvetľoval tak, že ide o "hodnotovú investíciu" a firma má veľmi kvalitný manažment. Pri spoločnosti Austin Motors sledoval nielen ziskový a dividendový výnos, ale aj ukazovatele trhovej kapitalizácie na vyrobenú jednotku (podotýkam, že to môže byť v rámci porovnávania firiem zavádzajúci postup najmä ak sú inak zadlžené, či majú iné marže).
Podľa niektorých štúdií môžu byť dobré investičné výsledky dosahované investormi v 30. rokoch z veľkej časti vysvetlené aj tým, aké mali investori väzby s vedením spoločnosti. Keynes mal ale podľa štúdie spomínané väzby len pri 46 z 247 firiem, do ktorých investoval. Táto analýza tiež tvrdí, že sa správal ako výrazný kontrarián a to vo všetkých investičných horizontoch. Tým by sme s ohľadom na to, ako kontrariánské bolo jeho ekonomické uvažovanie, asi prekvapení byť nemali. Jeho hlavný prínos ekonómii je práve v tom, že sa nedržal trendu a všeobecne prijímaných názorov. A ohľadne investícií je zaujímavé aj to, že vraj nedbal na nejakú mimoriadnu diverzifikáciu, ale snažil sa o vybudovanie väčších podielov vo firmách, ktorým veril. Jeho slovami: "Investor by mal byť excentrický, nekonvenčný a v očiach priemerných i unáhlený".
Z uvedeného by na nás teda mal v prvom rade aspoň dýchnuť nával skepsy čo sa týka schopnosti časovať trh. Ani ekonóm par excellence toho nebol schopný a hoci jeho doménou bola makroekonómia (teda cyklus), bol naopak úspešný až pri výbere jednotlivých akcií. V kontexte súčasného vývoja na trhoch je potom celkové oznámenie optimistické. Po dlhé krízové a pokrízové roky bol totiž výber jednotlivých akcií frustrujúcim cvičením, ktoré neustále drvili opakujúce sa vlny náklonnosti a averzie k riziku. Ak niekto bol schopný časovať trh, bol počas týchto rokov kráľom.
Tento rok sa s trochou šťastia aspoň z časti vrátime do pokojnejších a viac štandardizovaných investičných vôd. Časovanie trhu (či časovanie averzie k riziku) tak bude strácať na dôležitosti. Opak by mal platiť o starom dobrom výbere toho, kde je hodnota (bez ohľadu na to, či nejaká centrálna banka nakúpi o niekoľko dlhopisov viac, či menej). Keynes by teda dnes bol asi vo svojom investičnom živle. Ale nebol by v ľahkej situácii, pretože akcie nijako lacné nie sú.
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz