Peniaze neexistujú. V peňaženke vás netlačia žiadne mince, nekopia sa bankovky. A vlastne ani žiadnu peňaženku nepotrebujete. Stačí kartička, v lepšom prípade čip vo vašom inteligentnom telefóne. Noviny alebo lístok na autobus si kúpite jednoducho – priložením nosiča vašich finančných prostriedkov na terminál. Nebojíte sa krádeží, pretože vám vlastne nie je čo ukradnúť. Ak vám odcudzia kartu, jednoducho si ju rýchlo dáte zablokovať. Takto nejako by to fungovalo v ideálnom svete bez peňazí.
Hotovosť na ústupe
Cesta k absolútnemu odstráneniu hotovosti je však ešte veľmi dlhá. Vo všeobecnosti sú k tomuto stavu najbližšie v severských krajinách, naposledy svoje plány na úplné zrušenie „kešu“ prezentovalo Nórsko. Už dnes tam približne 25 percent populácie nenosí pri sebe vôbec žiadne peniaze v hmotnej podobe. Podobná situácie vládne aj vo Švédsku, kde si bez problémov kúpite kartou žuvačky v novinovom stánku alebo lístok na medzimestský autobus. „Napriek tomu všetkému si nemyslím, že vo Švédsku dokážeme úplne zrušiť hotovosť skôr ako v roku 2030,“ hovorí Niklass Arvidsson z Kráľovského technologického inštitútu a autor štúdie Bezhotovostná spoločnosť.
Čítajte aj:
Hotovosť zrušme. Ale potrebujeme náhradu
Korupcia by bola vystopovateľná
Trend ústupu hotovosti z platobného styku je však absolútne nepopierateľný. Vo Švédsku sa v súčasnosti v obehu nachádzajú iba dve percentá všetkých peňazí, vo Veľkej Británii sú to tri a v USA desať. Keneth Rogoff z Harvardovej univerzity však tvrdí, že toto číslo je skreslené najmä tým, že hlavne cudzinci v Spojených štátoch nosia pri sebe obrovské objemy hotovosti. Podľa údajov Svetovej banky počet bankomatov od roku 2008 klesol z 83 na 68 na 100-tisíc obyvateľov.
Zaujímavý je aj ďalší ukazovateľ. Údaje Federálnej rezervnej banky v San Franciscu ukazujú, že do roku 1990 rástol objem 50-dolárových bankoviek priamo úmerne s americkou ekonomikou. V rokoch 1993 až 2013 americká ekonomika narástla o 65 percent, no objem päťdesiatok v obehu sa zvýšil len o 19. Podobný trend sa dá sledovať aj v eurozóne, hoci prístupom nových krajín do tohto celku sú údaje mierne skreslené. Od roku 2002 Európska centrálna banka vykazuje stabilný rast hodnoty eurobankoviek v obehu, aj keď najmä vplyvom dlhovej krízy v roku 2008 sa ekonomika eurozóny aj prepadala. Podľa Rogoffovej štúdie je trend klesania hotovosti v obehu rovnaký ako v USA. Rozdiel je však v tom, že euro má viac bankoviek s vyššími denominačnými hodnotami, čo znamená, že rozdiel medzi rastom ekonomiky a hotovosťou v obehu sa neukáže až tak výrazne.
Nižšia kriminalita aj sivá ekonomika
Práve vysoké denominačné hodnoty bankoviek sú fakt, ktorý v súčasnosti nahráva rôznym kriminálnym aktivitám. Päťstoeurovky sú takmer ako stvorené pre pašerákov drog či rôznych priekupníkov. V súčasnosti je v obehu 295 miliárd eur v 500-eurových bankovkách, napriek tomu však takýto papierový peniaz videl na vlastné oči len málokto. Peniaze v takejto vysokej hodnote sa totiž veľmi ľahko prevážajú. Dôvod je ten, že milión eur v päťstoeurovkách váži len 2,2 kilogramu. „Zrušenie hotovosti by okamžite eliminovalo falšovanie peňazí a taktiež by bolo možné okamžite vystopovať všetky nedovolené platby,“ vysvetľuje vo svojej štúdii Rogoff.
Vážnym problémom súčasnej spoločnosti sú aj daňové úniky či pranie špinavých peňazí. Práve hotovosť totiž poskytuje veľmi široký priestor pre nepoctivých obchodníkov, ktorí obchádzajú registračné pokladnice a nepriznávajú tak svoj celý príjem. Benjamin Mazzotta z univerzity Tufts v Bostone však cestu v boji proti takýmto kriminálnym aktivitám nevidí len cez zrušenie hotovosti. „Máte napríklad kaderníctvo, kde nie sú takmer žiadni zákazníci. Majiteľ si teda najme kamarátov, ktorí mu budú každý týždeň napríklad presúvať nábytok, čo môže pokojne vykázať aj v elektronickej podobe,“ vysvetľuje. Podľa jeho názoru je skôr potrebné systematicky zvyšovať náklady na pranie špinavých peňazí než robiť takéto drastické kroky.