Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.12.2015, 00:00

Lacná ropa je pre krajiny Perzského zálivu pohromou, konečne zavedú dane

Šiestim krajinám Perzského zálivu spôsobuje lacná ropa veľké ekonomické problémy. Uvažujú aj o zavedení dane z príjmu alebo dane z pridanej hodnoty.

Šesť štátov Perzského zálivu sa kvôli neustále klesajúcej cene ropy dostalo do situácie, na ktorú nie sú zvyknutí - musia šetriť. Prvýkrát v histórii sa tak rozhodli, že získajú peniaze od obyvateľov skrze daň z pridanej hodnoty a dorovnajú tak v rozpočtoch výpadok príjmov z čierneho zlata.

Rozhodnutie je pre štáty Perzského zálivu radikálnou zmenou politiky, píše web The Times. Až doteraz štáty vyberali od svojich občanov len určité poplatky ako je napríklad cestné mýto. Daň z príjmu alebo daň z pridanej hodnoty však neexistuje.

O zavedení druhej menovanej sa Rada pre spoluprácu arabských štátov (GCC) teraz dohodla. Nulová sadzba by sa vzťahovala na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, sektor sociálnych služieb a 94 vybraných potravín. V niektorých oblastiach, ako sú napríklad finančné služby, ale dohoda stále chýba.

Zraniteľné ekonomiky

Opatrenie sa má dotknúť celkom šiestich štátov pozostávajúcich zo Saudskej Arábie, Kataru, Kuvajtu, Bahrajnu, Ománu a Spojených arabských emirátov. Ako termín na predloženie návrhov na zavedenie dane si štáty stanovili tri roky.

Podľa analytikov by krajiny mali daň zaviesť spoločne a naraz, aby sa obmedzilo pašovanie a ochránila konkurencieschopnosť. Rokovania ohľadom zdanenia obyvateľov pritom vedú štáty Zálivu už roky. Ich ekonomiky sú totiž podobne zraniteľné pohybom cien ropy, pretože príjmy z jej predaja tvoria dominantnú časť štátnych príjmov. Vlády majú dlhodobo problémy diverzifikovať ekonomiku a presvedčiť obyvateľov, aby začali podnikať.

Dohode zatiaľ vždy bránili politické problémy, teraz sa však situácia zmenila. "Môžeme čakať spomalenie ekonomiky. Útraty vlády nemôžu zostať na súčasnej úrovni a produkcia ropy nemôže rásť tak, ako rástla v roku 2015," opísal súčasný stav na Blízkom východe ekonomickému webu Bloomberg analytik Marios Maratheftis z medzinárodnej bankovej spoločnosti Standard Chartered.

Podľa odhadov banky Citi bude celosvetový prebytok ropy a ropných produktov, ktorý tlačí ceny dole, pokračovať až do roku 2017. "Úroveň celkového prebytku teraz trh odhaduje medzi 500 tisícmi až 2 milióny barelov denne. Tento prebytok by sa mohol ďalej zvýšiť o ďalších cca 500-tisíc barelov v okamihu zrušenia sankcií voči Iránu," píše agentúra Bloomberg.

Cena sa podľa štatistík OPEC teraz pohybuje na zhruba 35 dolároch za barel a je na svojom minime od finančnej krízy. Ešte vlani v júni sa pritom ceny pohybovali nad hranicou sto dolárov za barel.

Peniaze nie sú, ale bojuje sa ďalej

Saudská Arábia, ako najväčší svetový exportér ropy, bola už nútená siahnuť do svojich investičných fondov, aby pokryla rastúci deficit štátneho rozpočtu. Podľa Maratheftisa by tamojšia ekonomika potrebovala cenu ropy okolo 95 dolárov za barel, aby sa s krízou vyrovnala.

Zároveň však pripomína, že ani súčasná situácia nie je až taká tragédia. "Oni si zhromažďovali úspory počas dobrých čias. Len v tamojších bankách majú uložených 350 miliárd dolárov. Deficit majú pritom 75 miliárd dolárov. Oni môžu pokojne dorovnávať ten deficit niekoľko rokov a nemať žiadne dlhy," upokojuje Maratheftis.

O tom svedčí aj fakt, že hoci je teraz Saudská Arábia na prvý pohľad v problémoch, nijako sa to nepodpísalo na jej zahraničnej politike. Naďalej podporujú povstalcov v Sýrii a bojujú proti rebelom v Jemene.

Okrem Saudskej Arábie sa však padajúce ceny ropy podpísali aj na ďalších štátoch. Šejk Tamim bin Hamad al-Thani, ktorý vládne Kataru, povedal, že súčasná štedrá politika štátu je u konca. Vláda podľa neho už nemôže "poskytovať všetko". Veľa ľudí je závislých od štátu a to "znižuje motiváciu jednotlivcov, aby boli progresívni," nechal sa počuť al-Thani minulý mesiac.

Rovnako tak sa očakáva, že Spojené arabské emiráty, ktoré boli až donedávna lákadlom bohatstva a luxusu, skončia ku koncu tohto roka s dlhmi, a to prvýkrát od roku 2009.

Najhoršie je na tom Bahrajn a Omán, ktorí sú najmenšími producentmi ropy v rámci GCC. Bahrajn sa dočasne môže spoľahnúť na podporu z Rijádu, ktorý mnohí politológovia označujú za "staršieho brata Bahrajnu". Pád Bahrajnu do krízy by tak podľa ekonómov mohol byť strmý a vláda už teraz ohlásila, že všetky výdavky musí znížiť o tretinu.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.