Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.07.2014, 16:32

Vojna ako biznis. Pozrite sa, kto na armádu míňa najviac

Desať krajín, ktoré do armády nalejú najviac peňazí, spolu minulo 1,24 bilióna dolárov.

Výdavky desiatich krajín, ktoré vlani najviac vynaložili na armády a zbrojenie, dosiahli vyše 1,24 bilióna USD (922,62 miliardy eur). Americký internetový portál msn sa odvoláva na Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Jeho údaje doplnil Wall Street Journal o rast hrubého domáceho produktu a rast alebo pokles výdavkov na zbrojenie vo vzťahu k nemu.

SIPRI vyhodnotil vojenské výdavky viac ako 170 krajín. Z nich boli najvyššie v Spojených štátoch. Vlani dosiahli 618,7 miliardy USD, čo bolo 3,8 % ich HDP. Spojené štáty vynaložili na tento sektor približne o 13 miliárd USD menej, ako deväť krajín v prvej desiatke tohto rebríčka.

Americké výdavky na armádu a zbrojenie klesli medziročne o 7,8 % a v roku 2012 o 6 %. Export ich zbraní dosiahol vlani 6,2 miliardy a import 759 miliónov USD. Washington okrem toho dodal zbrane za 6,2 miliardy USD svojim spojencom. V roku 2001 boli americké výdavky na armádu a zbrojenie 287 miliárd USD. V roku 2009 vydali na obranu 4,8 % HDP.

USA disponujú 8000 nukleárnymi hlavicami.

Čína dala vlani na armádu a zbrojenie 171,4 miliardy USD. Výdavky dosiahli 2 % jej HDP a medziročne vzrástli o 7,4 %. Za 1,8 miliardy USD vyviezla zbrane a vojenskú techniku, za 1,5 miliardy USD ich importovala.

Ruské výdavky dosiahli 84,9 miliardy USD, 4,1 % HDP. Export vojenskej techniky bol 8 miliárd USD, najväčší na svete.

Ruské výdavky na zbrojenie sú podľa SIPRI len zlomkom sumy, ktorú Rusko každoročne vynakladalo na sektor v 80. rokoch minulého storočia. V poslednom období však znovu začali rásť. V roku 2009 boli 64,5 miliardy USD.

Vzostup výdavkov na zbrojenie súvisí s plánom Kremľa do roku 2020 investovať viac ako 700 miliárd USD do modernizácie svojich zbraňových systémov.

Štvrtou v poradí je Saudská Arábia s výdavkami 62,8 miliardy USD, čo bolo 9,3 % jej HDP. Medziročne vzrástli o 14,3 %. Krajina nakúpila zbrane za 1,5 miliardy USD. Kráľovstvo nemá dobré vzťahy so svojimi susedmi. Za najväčšiu hrozbu pokladá Irán a jeho úsilie o výrobu jadrových zbraní a nosičov pre ne.

Saudská Arábia musí v krátkom čase investovať do obranného protiraketového systému a vymeniť zastarané 20-ročné zásoby zbraní a munície.

Francúzsko dalo na zbrojenie 62,3 miliardy USD (2,2 % HDP). Tieto výdavky klesli medziročne o 2,3 %. Vyviezlo zbrane za 1,5 miliardy a doviezlo ich za 45 miliónov USD. V roku 2009 vynaložila krajina na armádu a zbrane takmer 70 miliárd USD.

Vlani prijal francúzsky parlament zákon, podľa ktorého do roku 2019 musia zostať vojenské výdavky na súčasnej úrovni.

Japonsko bolo s vojenskými výdavkami 59,4 miliardy USD na 6. mieste (1 % HDP). Vlani vzrástli po prvýkrát za posledných desať rokov v dôsledku napätia s Čínou o ostrovy vo Východočínskom mori. Budúci rast vojenských výdavkov by mohol znížiť schopnosť krajiny redukovať výšku jej verejného dlhu, ktorý vlani vzrástol na 243 % jej HDP.

Veľká Británia vyčlenila vlani na armádu a zbrojenie 56,2 miliardy USD (2,3 % HDP). Medziročne klesli o 2,3 %. Krajina vyviezla zbrane za 1,4 miliardy USD. Výdavky na zbrojenie klesajú od roku 2010, v ktorom sa David Cameron stal britským premiérom. Ich pokles súvisí s vládnym program rozpočtových úspor.

Nemecké zbrojné výdavky dosiahli 49,3 miliardy USD (1,2 % HDP) a medziročne sa vo vzťahu k HDP nezmenili. Nemecko vyviezlo zbrane za 972 miliónov a doviezlo za 129 miliónov USD. Od roku 2008 ich do minulého roka vrátane zvýšilo o 2 %.

Od skončenia druhej svetovej vojny jeho priemerné výdavky na armádu a zbrojenie dosiahli 1,4 % HDP.

India dala na sektor 49,1 miliardy USD (2,5 % HDP). Medziročne klesli o 0,7 %. Nakúpila zbrane za 5,6 miliardy a vyviezla za 10 miliónov USD.

Brazílske výdavky na sektor boli vlani 36,2 miliardy USD (1,4 % HDP), medziročne klesli o 3,9 %. Brazília importovala zbrane len za 36 miliónov USD.

Vojenské výdavky najväčšej krajiny Latinskej Ameriky dramaticky rástli v uplynulom desaťročí. V súčasnosti ich vzostup zabrzdili najmä vážne sociálne problémy.

1 EUR = 1,3440 USD

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.