StoryEditor

Euroval proti kríze zabral. Politici zaostali

21.10.2014, 00:00
Problémy eurozóny. Veľkým rizikom pre ekonomiku je nedostatok reforiem, povedal šéf záchranného fondu Klaus Regling.

Kríza sa ešte zďaleka neskončila. Na tomto sa zhodli spíkri konferencie „Je eurokríza za nami“, ktorú organizovala Európska komisia a ktorej mediálnym partnerom boli Hospodárske noviny. „V eurozóne sme mali veľmi vážnu krízu. Menová únia totiž na začiatku utŕžila hneď dva šoky. Na jednej strane prišla globálna finančná kríza zo Spojených štátov a okrem toho sa ukázali vážne problémy v niektorých krajinách eurozóny,“ vyhlásil generálny riaditeľ eurovalu ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus) Klaus Regling. Ako ďalej podotkol, hoci sa veľa zmenilo k lepšiemu,„veľa práce“ ešte treba urobiť:„Zdá sa, že sa posúvame von z krízy,“ dodal šéf záchranného fondu.

Malí „makajú“, veľkí spia

Európski lídri boli na začiatku jednak nepripravení, navyše nemali po ruke ani účinné nástroje na skoré uhasenie problémov. To sa však podľa Reglinga zásadne zmenilo. Dôkazom je aj spustenie a výsledky eurovalu, ktorý prostredníctvom finančnej pomoci podporuje finančnú stabilitu v Európe. „Ukazuje sa, že stratégia podmienečnej pomoci piatim krajinám v eurovale bola správna. Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus patria do top 5 najviac reformujúcich sa krajín v OECD,“ povedal Regling. Na adresu najväčších ekonomík menovej únie sa však vyjadril kriticky. Francúzsku, Taliansku a Nemecku vyčítal stagnáciu v reformnom úsilí.

„Vidíme, že v prípade zachraňovaných krajín dobre fungoval systém podmienok, ktoré museli splniť. Natíska sa provokatívna otázka, či by nebolo dobré podobný postup zaviesť aj v prípade štátov, ktoré síce nie sú v záchrannom programe, potrebujú však štrukturálne reformy,“ dodala riaditeľka Sekcie pre medzinárodné vzťahy na našom ministerstve financií Martina Kobilicová.

Záchranný fond však má ďalšie prínosy. Prvým je, že vďaka eurovalu zostali všetky krajiny v eurozóne. „Všetci si dobre pamätáme, že ešte pred pár rokmi to bolo takmer nemysliteľné,“ spomína Regling. Ako príklad uvádza Grécko, ktorému sa podarilo dosiahnuť stav, keď sa krajina dokáže pasovať s neúmerne vysokým dlhom. „Vďaka ESM ušetrí Grécko približne osem a pol miliardy eur ročne na splácaní dlhu,“ doplnil Regling.

Kobilicová sa s Reglingom tiež zhodla na tom, že štáty eurozóny vo všeobecnosti zaostávajú v potrebných reformách. A to aj napriek tomu, že Brusel už začal vydávať odporúčania pre každú krajinu, čo by mala zmeniť v mene dosiahnutia stability a udržateľného rastu. „Vidíme, že vlády cítia príliš slabý záväzok v prípade týchto odporúčaní,“ vysvetľuje Kobilicová. Slovensko sa však podľa nej snaží napredovať. Stojí za tým podľa nej zníženie deficitu verejných financií z ôsmich percent HDP spred piatich rokov pod tri percentá v posledných mesiacoch.

Stagflácia sa nekoná

Zdroje pre rast v prípade celej eurozóny chýbajú. Tvrdia to odborníci. „Podľa najnovších štatistík ekonomika spomaľuje. Je tu veľké riziko stagnácie na konci roku a pravdepodobnosť upadnutia do recesie rastie,“ myslí si hlavný ekonóm Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Navyše menovú úniu „straší“ aj hrozba deflácie. Preto sa čoraz častejšie v prípade eurozóny skloňuje pojem stagflácia. Ide o ekonomickú stagnáciu v kombinácii s defláciou.

V pasci stagflácie je napríklad už viac ako dekádu Japonsko. „Nemyslím si, že v eurozóne nastane japonský scenár. Riziko deflácie, akú tam vidíme, je u nás veľmi nízke. Navyše inflácia má rásť,“ hovorí generálny riaditeľ eurovalu ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus) Klaus Regling. Ten vystúpil na konferencii „Je eurokríza za nami“, ktorú organizovala Európska komisia, a ktorej mediálnym partnerom boli Hospodárske noviny.

Ako Klaus Regling dodal, viac otázny je ekonomický rast. „Európska únia má perspektívu rásť o jedno percento ročne. To je samo osebe nízky rast. Problémom je však aj demografická otázka. To, či tento rast vôbec dosiahneme, však závisí aj od prijímania spomínaných reforiem,“ uzatvára Regling.

01 - Modified: 2006-11-26 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Otázka dňa
01 - Modified: 2024-04-23 13:21:11 - Feat.: - Title: Nový šéf SPP pre HN: Zmluva s Gazpromom je výhodná, ak by nám zastavili plyn, minieme o 140 miliónov eur viac 02 - Modified: 2024-04-22 14:00:00 - Feat.: - Title: Archívny rozhovor s etnologičkou: Pravý Slovák alebo pravý Slovan, čo to je? Niečo také neexistuje 03 - Modified: 2024-04-22 13:51:27 - Feat.: - Title: Riaditeľka televízie v Litve pre HN: U nás je spoločnosť jednotná, nechce sledovať žiadne proruské správy 04 - Modified: 2024-04-22 22:00:00 - Feat.: - Title: Nutričná poradkyňa: Nie som prísny typ poradcu, aj malé zmeny totiž môžu mať veľký efekt (aj) na zdravie 05 - Modified: 2024-04-22 04:56:32 - Feat.: - Title: ROZHOVOR Emma Drobná: „Nikdy som nelietala v oblakoch, skôr som úzkostlivá.“
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
23. apríl 2024 16:26