Ste jedným zo spíkrov Svetového ekonomického fóra. S čím do Davosu cestujete?
Vystúpim tam vo štvrtok s prednáškou o ekonómii dobra a zla. Súčasťou tejto akcie bude aj odovzdávaniePublicEye Awards, teda akejsi anticeny udeľovanej najhoršie sa správajúcej firme. Podujatie sleduje negatívnu stránku ekonomiky, uznáva ho aj Svetová ekonomická organizácia. Predvlani na ňom hovoril napríklad známy ekonóm Joseph Stiglitz. Okrem toho bude práve v Davose prezentovaná aj publikácia, ktorú som dával dohromady. Rieši možné riziká budúceho vývoja.
Hlavnou témou Davosu je otváranie sa ekonomiky v čase doznievajúcej krízy. Prečo sa svet stále nemôže úplne vymotať z problémov?
Ekonomika ešte stále nie je schopná podporiť samu seba. Obrazne povedané, nestíha jesť všetko, čo si navarí. Naša reakcia bola a stále aj je, že treba variť ešte viac. Predpokladali sme neustály a pomerne bujarý rast ekonomiky. Podľa toho sme si nastavili náš dôchodkový systém aj sociálne modely. A to nielen politici, ale aj korporácie. Trochu sa pozabudlo na to, že ekonomika ide raz nahor a potom zase nadol. Od nepamäti sa vyvíjala v hospodárskych cykloch a my nie sme schopní prežiť v momente, keď ekonomika nerastie.
Obhajujete pokračovanie úsporných opatrení a tvrdých škrtov, alebo ste na strane tých, čo preferujú hospodársky rast za hocijakú cenu?
V tejto diskusii som na strane úspor. Rozpočet by za každých okolností mal byť nastavený tak, aby niečo usporil. Na druhej strane to, čo nazývate tvrdými škrtmi, je v skutočnosti deficitnou fiškálnou politikou. Úspory stále neprodukujeme, takže sa ani nedá hovoriť o úsporných rozpočtoch. Skôr by som ich nazval menej rozhadzovačným rozpočtom. Sporiaci rozpočet je totiž prebytkový, čo sa deje v máloktorých krajinách. Takže táto debata nie je o tom, či budú úspory alebo nie. Naopak, je o tom, kedy sa s úsporami začne. V západnej civilizácii je totiž normálne, že keď si človek požičia, tak to jednoducho skôr či neskôr musí vrátiť.
Takže tí, čo kladú na prvé miesto najmä rast, sa mýlia?
Ja vôbec nie som proti rastu, ale nemali by sme ho vytvárať umelo. Keď sa ekonomika začne aspoň trochu zbierať, mala by myslieť na to, že jej primárnou úlohou je vytvárať stabilné a spravodlivé prostredie, v ktorom sa dá podnikať. Či to vedie k rastu, je pre mňa prioritou číslo päť alebo šesť.
Niektoré krajiny sa ekonomike snažia pomôcť napumpovaním nových peňazí...
Ak si požičiate desaťtisíc eur, tak len blázon povie, že ste o desaťtisíce eur bohatší. Môžete sa tak chvíľu správať, ale všetci vedia, že v skutočnosti nezbohatnete ani o cent. Keď si štát v jednom roku vezme pôžičku vo výške troch percent HDP a v tom roku vzrastie jeho ekonomika o tri percentá, tak nechápem, prečo tomu analytici tlieskajú. Všetci sa tvária, ako keby sme boli o tri percentá HDP bohatší. Ja by som skratku HDP ponechal, lenže by to nebol hrubý domáci produkt, ale hrubý dlhový produkt.
Čo hrozí, ak krajiny radikálne nezmenia svoju ekonomiku?
Ak ju budeme ťahať dopredu takým spôsobom, ako sme to robili uplynulých 20 rokov, alebo dokonca ešte dlhšie, tak sa nemôžeme diviť, že ekonomika skôr alebo neskôr skolabuje,
Môže sa fórum vôbec premietnuť do reálnych krokov vlád?
Takéto veci sa vždy nejakým spôsobom premietnu. Keď sa chvíľu s niekým rozprávate alebo si prečítate knižku, ovplyvní vás to. Platí to aj o tomto stretnutí. Nie je to síce summit, ktorý by viedol k určitej zmene zákonov či podpisu medzinárodnej dohody. Takých je skutočne veľmi málo. Tento kongres však prinesie nové inšpirácie.
Máte už s Davosom osobné skúsenosti?
V minulosti som tam bol zhruba na štyroch či piatich paneloch. Veľa som hovoril najmä o tom, ako sa bude vyvíjať kríza. Pred dvoma rokmi ma však zaujala jedna vec. Posledný deň som strávil s ľuďmi, ktorí sa zúčastnili na protestnej akcii Occupy Davos. Keď som mal namierené na jednu prednášku, stretol som v autobuse Stiglitzovu manželku Anyu Schiffrinovú. Ona smerovala práve na tento protest, tak sme tam nakoniec išli spolu. Robili sme rozhovory s ľuďmi, ktorí tam celý čas stanovali. Dohodli sme sa, že zorganizujeme debatu na miestnej univerzite. Prednáška a diskusie s týmito ľuďmi na mňa urobili hlboký dojem. Bolo to veľmi neštandardné a dramatické, ale rozhodne zaujímavé.
Pôjdete za demonštrantmi aj teraz?
Budem pokračovať v tejto tradícii. Ak je ich kritika nenásilná, tak je nielen našou povinnosťou, ale aj inšpiráciou, aby sme sa týchto ľudí snažili počúvať a diskutovať s nimi. Vzniká totiž medzera medzi doterajším Davosom, ktorý vypínal prsia, aký je senzačný globálny kapitalizmus, a medzi tým, ako sa situácia vyvinula. Ukazuje sa, že svetová ekonomika má aj odvrátenú tvár a všetko nie je také automatické, samozrejmé a bezchybné, ako sa nám kedysi zdalo. Takže svet čaká akési pokánie, ktoré dorazilo aj k takej kapitalistickej pýche, ako je Davos.