Pokusy reformovať penzie v krajinách strednej a východnej Európy zrejme definitívne vzali za svoje. Súkromné sporenie v rámci dôchodkového systému dostávalo v posledných rokoch ranu za ranou ,tú poslednú mu zasadil poľský premiér Donald Tusk .
V polovici septembra oznámil plán, ktorý de facto znamená zoštátnenie podstatnej časti úspor v penzijných fondoch. Súkromný pilier poľského dôchodkového systému tak dostal direkt, po ktorom sa s veľkou pravdepodobnosťou postupne zrúti. Po Maďarsku je tak Poľsko ďalšou krajinou, kde snahy o "uľahčenie" štátny dôchodkov formou súkromného sporenia skrachovali.
Avšak aj v ďalších východoeurópskych krajinách - napríklad v Litve, Lotyšsku, Estónsku alebo na Slovenskom - doznali dôchodkovej reformy razantných zmien. Vlády tam kvôli výpadkom príjmov rozpočtu znížili príspevky do súkromného piliera až o polovicu, a zásadne tak znížili jeho význam.
V Českej republike, ktorá s reformou v regióne otáľala najdlhšie, súkromný pilier dôchodkového systému na ranu z milosti ešte čaká. Už teraz zápasí penzijné spoločnosti s minimálnym záujmom ľudí a po predčasných voľbách dôjde pravdepodobne - ak predpokladaný víťaz sociálna demokracia splní svoje vyhrážky - k jeho úplnému zrušeniu. Čo to znamená pre generáciu tridsiatnikov a mladších?
Predovšetkým to, že sa o svoju budúcnosť, ak nechcú pracovať až do smrti, budú musieť postarať sami. Demografické prognózy totiž ukazujú, že už za 30 rokov budú v Európe na jedného dôchodcu zarábať iba dvaja aktívne činní ľudia. To na pokrytie dôchodkov v terajšej, už tak relatívne nízkej výške nebude rozhodne stačiť. Je veľmi pravdepodobné, že sa ľudia za dve až tri desaťročia dočkajú štátnej penzie, ktorá nebude príliš prevyšovať životné minimum.
Súčasná rozhodnutie poľskej vlády či kabinetov v ďalších krajinách pritom zároveň pochovávajú všetky eventuálne budúce pokusy o dôchodkovú reformu. Po terajšej skúsenosti totiž už len ťažko nájdu dôveru a podporu ľudí. Bez nej nemajú zmysel.
Udalosti v Poľsku spochybnili jeden z obľúbených argumentov odporcov vyvádzania časti sociálneho poistenia na súkromné účty. Tí tvrdili , že sporiť na penziu 40 rokov u súkromnej spoločnosti je príliš riskantné; môže dôjsť k jej krachu alebo vytunelovanie. Nakoniec sa ale ukázalo, že ďaleko väčším rizikom než fluktuácie na trhoch sú skôr nenechavé ruky politikov.