Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.01.2015, 00:00

Euro líže dno. A pôjde ešte hlbšie

Na svedomí to majú Gréci i napätie medzi Západom a Ruskom.

Európska mena dosiahla svoje deväťročné dno a padať môže s veľkou pravdepodobnosťou ešte nižšie. HN odpovedalo na otázky, čo to pre nás znamená.

1. Prečo euro oproti doláru padá na historické minimá?

Euro aj naďalej pokračuje v sérii porážok, keď minulý týždeň dokonca dosiahlo hranicu pod 1,18 dolára za euro, čo je prvýkrát za viac ako deväť rokov. Rovnakú hranicu pritom podliezlo aj včera. Dôvodov, že európska spoločná mena je na historických minimách, je niekoľko. Jedným z nich je napätá situácia medzi Ukrajinou a Ruskom a nadväzujúce sankcie, ktoré prakticky ochromili obchod medzi Západom a Ruskom. „Nestabilná geopolitická situácia totiž podlamuje dôveru aj v očiach investorov na finančných trhoch a euru tak príliš neprospieva,“ tvrdí Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Na nízku hodnotu eura vplýva aj politická búrka v Grécku, kde budú 25. januára predčasné parlamentné voľby. Práve v nich sa očakáva, že vyhrá radikálna strana Syriza, ktorá už v minulosti viackrát avizovala, že nie je ochotná plniť všetky záväzky veriteľom. Posledným klincom do rakvy v posledných dňoch bola správa, že eurozóna spadla do deflácie. Spotrebiteľské ceny totiž v decembri medziročne poklesli o 0,2 percenta.

2. Pre koho je nízka hodnota eura nevýhodná?

To, že za euro dostaneme menej, ako sme boli zvyknutí, sa prejaví vo viacerých aspektoch spoločnosti. Zatiaľ čo lacné euro nahráva vývozcom, naopak, škodí dovozcom. Ceny dovozu z neeurových krajín budú totiž vyššie. Podľa ekonómov by však túto zmenu spotrebitelia nemali až tak ucítiť a nemalo by to až tak zasiahnuť naše peňaženky. „Slabšie euro by nemuselo výrazne negatívne vplývať na spotrebiteľa vzhľadom na deflačné tlaky a nižšie náklady na energie,“ hovorí Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Pri cestovaní je to však horšie. V prípade, že sa obyvatelia eurozóny rozhodnú vycestovať mimo eurozóny, vyjde ich to drahšie. „V súčasnosti by sme to mohli pocítiť pri vycestovaní či už na dovolenku, alebo napríklad aj za nákupmi práve do USA,“ potvrdzuje Jana Glasová.

3. Kto môže z prepadu eura ťažiť?

Európski exportéri, ktorí vyvážajú do Spojených štátov. Respektíve do krajín, pre ktoré je dolár referenčnou menou. Ich výrobky sa totiž na týchto trhoch stávajú lacnejšími, a teda aj konkurencieschopnejšími. A keďže USA patria k jedným z najväčších partnerov eurozóny, nejde o zanedbateľný fakt. „Spolu s rekordným zlacnením ropy je tak oslabenie kurzu eura ďalšou dávkou adrenalínu pre európsku ekonomiku, ktorá na prelome rokov čelí vážnemu ochladeniu hospodárskej aktivity,“ hovorí analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Tešiť sa môžu napríklad aj tí, ktorí majú usporené nejaké doláre. Pri oslabujúcom sa eure sa práve tie zhodnocujú. „Samozrejme, reálne človek zarobí v tom prípade, ak sa odložené doláre naozaj rozhodne vymeniť za eurá,“ pripomína analytička Poštovej banky Jana Glasová.

4. Môže sa euro prepadnúť ešte hlbšie?

Určite áno. Do kariet mu nehrá viacero faktorov. Geopolitické napätie v Európe, predčasné voľby v Grécku i rozchádzanie sa menových politík Európskej centrálnej banky a amerického Fedu. Americká ekonomika navyše ostáva jednou z najlepších investičných destinácií na svete v pomere k podstupovanému riziku, a teda lákadlom pre zahraničný kapitál. „Mínusom pre euro je aj fakt, že banky v eurozóne začínajú požičiavať viac zdrojov do zahraničia, keď sa euro stáva nízko úročenou refinancujúcou menou,“ konštatuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis a dodáva, že centrálne banky navyše znižujú podiel eura na devízových rezervách. Aj preto možno čakať ďalšie prepady spoločnej európskej meny oproti doláru. „Očakávame, že kurz eura oproti doláru by mohol atakovať aj úroveň 1,1500 EUR/USD,“ myslí si analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa Stanislava Pánisa dokonca ešte nižšie, a to kdesi k úrovniam 1,12 – 1,10. Pri agresívnom kvantitatívnom uvoľňovaní ECB navyše nemožno vylúčiť ešte slabšie úrovne.

5. Dotkne sa to Slovenska a slovenských firiem?

Áno. Nie však veľmi. Objem priameho vývozu do USA, ktorý sa oslabením eura stáva konkurencieschopnejším, totiž tvorí dve percentá z nášho exportu. Slovensko tak ostáva závislé od európskych trhov. Polovica slovenského vývozu smeruje do krajín eurozóny, viac než 83 percent na trh Európskej únie. Naopak potenciálne riziko kurzového zdražovania hrozí pre dovoz denominovaný v dolároch, teda najmä dovážané nerastné suroviny. „Nebyť prudkého prepadu dolárovej ceny ropy, mohli by sme hovoriť o nepriaznivom kurzovom vplyve na dolárové importy nerastných surovín, no tento vplyv bol viac než vykompenzovaný prepadom cien energetických komodít,“ tvrdí analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Niektoré slovenské firmy prepad eura cítia a jeho ďalší vývoj pozorne sledujú. „Príjem z pohľadávok vedených v USD a ich následná konverzia na EUR nám môže priniesť kladný kurzový rozdiel,“ uvádza hovorca Kia Motors Slovakia Jozef Bačé. Ten však zároveň dodáva, že základné suroviny sú často kótované v amerických dolároch, a preto logicky ovplyvňujú aj cenu vstupov.

Súvisiace články

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.