Roky to bol pre nás nedosiahnuteľný cieľ. Z diaľky sme sa prizerali, ako sa ho darí napĺňať napríklad Nemecku. Teda krajine, ktorú investori dlhodobo považujú za jednu z najbezpečnejších na finančných trhoch. Teraz sa túto métu podarilo dosiahnuť aj nám. Päťročné slovenské dlhopisy sa na sekundárnych trhoch obchodujú po prvýkrát s mínusovým výnosom. Znamená to, že investori sú ochotní priplatiť si za to, že môžu uložit svoje peniaze do bezpečných štátnych cenných papierov. „Štát si zase môže požičiavať za najvýhodnejších podmienok v histórii,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Pod zmenu sa podpísala najmä nová menová politika Európskej centrálnej banky. Tá nielenže znížila úrokové sadzby do mínusových čísel, ale začala aj so skupovaním dlhopisov krajín únie.
Centrálna banka sa týmto krokom snaží vyhnúť strašiaku eurozóny – poklesu cien. S týmto cieľom podnikla viacero opatrení, vďaka ktorým výnosy našich dlhopisov na sekundárnych trhoch klesli do mínusu. ECB totiž od marca začala nakupovať dlhopisy krajín únie, a teda aj Slovenska. Predpokladá sa, že mesačne by mala nakúpiť slovenské cenné papiere v hodnote 600 až 700 miliónov eur. Program nákupov dlhopisov štátov eurozóny, takzvané kvantitatívne uvoľňovanie, ohlásil šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi začiatkom roka. Každý mesiac chce ECB nakúpiť dokopy za 60 miliárd eur. Program má trvať by do septembra 2016.
Naše dlhopisy však nemajú nízke výnosy len vďaka zásahom centrálnej banky. „Ďalším dôvodom je záporný rast inflácie,“ dodáva analytik J&T banky Stanislav Pánis. To znamená, že ceny a klesajú a cena peňazí stúpa. Preto investori v konečnom dôsledku dostanú za cenné papiere menej ako zaplatili.
Viac pre dlžníkov, menej pre investorov
To, že sa naše dlhopisy so splatnosťou v roku 2017 predávajú so záporným výnosom nie je dobrá správa len pre štát. Na svoje si prídu firmy aj ľudia. Ako totiž vysvetľuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo, rekordne nízke výnosy do splatnosti znamenajú priestor pre zlacnenie úrokov aj pri úverovaní firiem a domácností. V praxi si tak podobne ako štát budú požičavať za lacnejšie. „To je presne cieľom uvoľnenej menovej politiky našej Európskej centrálnej banky,“ dodáva. V praxi sa tak banka snaží vytvoriť predpoklady a podmienky pre rýchlejší rast investícií a spotreby ľudí. Ekonomika porastie rýchlejšie, čo by mohol časom vytvárať tlak na rast cien.
Mínusové výnosy na druhej strane môžu uškodiť investorom či budúcim penzistom. Do dlhopisov totiž investujú dôchodkové spoločnosti a obchodníci s podielovými fondami. „Investícia do štátnych dlhopisov s kratšou dobou splatnosti im prinesie mizivý výnos,“ objasňuje Vaňo.
Nie sme v tom sami
A zmeniť by sa to podľa odborníkov nemalo minimálne do konca roka. Dlhopisy s kratšou splatnosťou sa podľa Vaňa budú s negatívnym výnovom predávať počas celého trvania novej menovej politiky ECB. Ako ďalej dodáva Tomáš Kapusta z odboru riadenia dlhu Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity z uvedenej línie slovenského dlhopisu nám zostalo ku koncu februára nepredaných takmer 230 mililónov. „Predaj plánujeme realizovať v najbližších mesiacoch,“ dodal.
Slovensko pritom nie je jediná krajina v Európe, ktorej dlhopisy sa v súčastnosti na sekundárnych trhoch predávajú s negatívnym výnosom. Podľa Pánisa sa podobne vyvíja až štvrtina štátnych cenných papierov eurozóny. „Objemovo sú to dlhopisy za viac ako tisíc miliárd eur,“ hovorí Pánis. Kým u nás sa do mínusu dostali zatiaľ len dlhopisy s dvojročnom splatnosťou, nemecké a holandské dlhopisy nesú záporný výnos až po šesťročnú splatnosť.