Bruselská protikorupčná jednotka OLAF vyšetruje na Slovensku nový škandál. Ten smeruje k východoslovenskému projektu Fotovoltaickej solárnej elektrárne Malá Domaša. Na výstavbu tejto slnečnej elektrárne dostala v roku 2009 bratislavská firma Gestus Investments z eurofondov dotáciu 1,2 milióna eur. A práve tieto peniaze si v súčasnosti Brusel nárokuje späť.
Dôvod? Firma mala pri výstavbe, dotovanej z európskych peňazí, uprednostniť jedného vopred vybraného dodávateľa. V správe, ktorú majú HN k dispozícii, to tvrdí Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF. „Spoločnosť tým porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a nezabezpečila hospodársku súťaž.“
Podmienky dali skôr
Firma síce zverejnila oznámenie o súťaži na dodávku komponentov na svojej webovej stránke, ešte predtým však dala podľa úradu podmienky vybraným dodávateľom.
Spoločnosť vtedy zastupovala Adriana Šklíbová. Tá však na otázky nereagovala s tým, že už nie je konateľkou firmy. V súčasnosti Gestus Investments vlastnia Holanďania a Česi. S konateľom firmy Petrom Noskom sa HN nepodarilo skontaktovať.
Malatinský vyšetruje
OLAF už Slovensku odporučil, aby vymáhalo peniaze späť. Ministerstvo hospodárstva preto prípad preveruje. Ak sa skutočne preukážu pochybenia, bude peniaze z eurofondov vymáhať a následne ich vrátime Bruselu.
Ako priznal aj projektový manažér Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Marek Harviš, o špekulantoch vo fotovoltike sa hovorilo v zákulisí už dlhšie. „Takéto firmy robia zlé meno celému odvetviu,“ reagoval s tým, že organizácia sa od podobných spoločností dištancuje.
Firma pritom využila priaznivé podmienky pre slnečný biznis v roku 2009. Štát vtedy cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nastavil výkupné ceny takto vyrobenej elektriny na osemnásobne vyššiu úroveň než bola bežná trhová hodnota.
Veľký záujem o taký atraktívny biznis spôsobí aj nárast ceny elektriny. Výkupné ceny sa totiž započítavajú do konečných faktúr pre odberateľov. Slnečný boom zdražil energiu pre domácnosti o takmer päť percent.
Čudná firma
Okrem porušenia zásady rovnakého zaobchádzania však bruselskí úradníci upozornili aj na ďalší problém – ministerstvo pri výzve na čerpanie eurofondov na podporu nevyžadovalo od žiadateľov žiadne predchádzajúce skúsenosti v energetike. Ministerstvo pred ukončením vyšetrovania nechcelo reagovať na to, či boli podmienky v poriadku alebo nie.
Podozrivú eseročku pritom kúpili v auguste 2011 holandská spoločnosť Ballo B.V. a česká firma Nornagest SE. Konateľom sa stal Peter Nosko. Nosko nebol ani pri kontrole bruselských úradníkov vo firme v novembri 2011. Šklíbová vtedy tvrdila, že je v zahraničí.
Pravidlá sa už sprísnili
Ako pritom upozornil analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan, fotovoltika na rozdiel od iných obnoviteľných zdrojov prilákala vysoké percento ľudí bez priamych skúseností s energetikou. Okrem toho, podľa neho nebude vzhľadom na minulé skúsenosti v najbližších rokoch politická vôľa ani dopyt po umožnení výstavby veľkých fotovoltických elektrární. „V zásade nie je ani dôvod tlačiť na vyšší podiel fotovoltiky v slovenskom energetickom mixe. Je tu potenciál aj v iných, lacnejších obnoviteľných zdrojoch energie.“