Svoje úspory v nich majú uložené tisícky Slovákov. Doteraz si v nich ušetrili vyše miliardy eur. A teraz môžu ich peniaze, investované v niektorých podielových fondoch, naraziť. Dôvod? Spôsobom, akým chce Európska centrálna banka bojovať proti najnižšiemu rastu cien za posledných päť rokov.
Menej na peňažných fondoch
Mechanizmus je jednoduchý – banky by mali ECB platiť za to, že si v nej uložia peniaze. Takúto možnosť pred pár dňami pripustil aj guvernér eurobanky Mario Draghi. Práve od sadzieb centrálnej banky sa však odvíjajú aj úroky, ktoré dávajú banky ľuďom. Zjednodušene – čím nižšie úroky má centrálna banka, tým menej zarábajú aj ľudia na svojich úsporách, uložených napríklad aj v časti podielových fondov. Ak by teda frankfurtskí bankári reálne zatlačili sadzby dole, pocítili by to tiež sporitelia na Slovensku. „Najväčší dosah má pokles na úrokové sadzby na konzervatívnych podielových fondoch,“ konštatoval Karel Žyla, manažér PR a internej komunikácie pre Česko a Slovensko AXA Česká republika.
Menej by tak mohli ľudom zarábať najmä peniaze v takzvaných fondoch peňažného trhu. Už v súčasnosti sa pritom výnosy v nich pohybujú do jedného percenta, za čím stoja aj už v súčasnosti rekordne nízke sadzby v eurozóne.
Ako potvrdil analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak, ak by išli ešte nižšie a banky by museli dokonca platiť za vklady, úroky pre ľudí by sa ďalej mierne znižovali. Kedy presne by sa úroky znížili, zatiaľ nie je známe, mohlo by ísť o horizont niekoľkých týždňov až mesiacov.
Frankfurt chce rast
Logika európskych centrálnych bankárov je však pri zavedení takéhoto opatrenia pomerne jasná. Banky si musia každý večer ukladať svoje voľné peniaze do ECB. Ak by za tieto vklady museli platiť, bolo by pre ne výhodnejšie, ak by ich radšej požičali firmám alebo ľuďom. Tí by ich následne míňali napríklad na investície. Keďže by sa zvýšil dopyt, začali by rásť aj ceny. A to je aj hlavným cieľom eurobanky.
Ľudia by sa však nedostali len jednoduchšie k lacným úverom. Časť z tých, ktorí investovali do akcií alebo dlhopisov, by na tom mohla v konečnom dôsledku zarobiť.
Ako vysvetlil Petr Podolka, investičný riaditeľ ING Investment Management, ktorá spolupracuje so Sberbank Slovensko, išlo by tak prakticky o naliatie dodatočných peňazí do ekonomiky. A vďaka takýmto krokom už v minulosti začali rásť akciové a dlhopisové trhy. Nové opatrenie by tak podľa neho síce malo negatívny dosah na fondy peňažného trhu, na druhej strane by však mohli viac zarábať akciové či dlhopisové fondy. Práve tam by totiž mohli investori po novom liať svoje peniaze.