Európskym potravinárstvom v posledných týždňoch otriasa jeden škandál za druhým – konské mäso bez určenia pôvodu sa našlo v radoch polotovarov, nemecké biovajcia nie sú bio alebo mrazené torty známeho švédskeho nábytkárskeho reťazca niesli známky prítomnosti fekálii.
Finweb sa v tejto súvislosti pozrel na to, koľko peňazí vlastne na jedlo dávame a akú časť z našich príjmov táto položka tvorí. Dáta sme čerpali z reportu amerického ministerstva poľnohospodárstva, ktoré každoročne sleduje podiel potravín v spotrebnom koši obyvateľov vybraných krajín sveta.
Výsledky správy asi neprekvapia – čím chudobnejšia krajina, tým väčší podiel z príjmu musia jej obyvatelia vynakladať na zadováženie potravín a nealkoholických nápojov. K pomeru k príjmu najviac zo sledovaných krajín míňajú Kamerúnčania – a to až takmer 47 percent. Naopak, najmenej si na potraviny z výplaty musia odložiť Američania – v priemere len asi 6,7 percenta.
My sme sa umiestnili približne v strede – zo sledovaných 84 krajín sme skončili na 44. priečke, na jedlo vynakladáme o niečo menej ako osemnásť percent nášho príjmu. Tesne za nami skončili Maďari, pri nich je však zaujímavý iný fakt – na cigarety a alkohol vynakladajú podľa štatistiky až desať percent príjmu.
Z európskych krajín najviac na jedlo v pomere k platu dávajú Bielorusi, spomedzi bloku Európskej únie sú to Rumuni. Naopak, najmenej, Briti, Švajčiari a Íri.
Keď sa však pozrieme na absolútnu hodnotu, teda na celkovú sumu, ktorú obyvatelia vybraných krajín dávajú na jedlo, dostaneme iné čísla. Suverénne najviac za jedlo dajú v Nórsku, najmenej v spomínanom Kamerune. Celkovú príjmová úroveň však spôsobí, že jedlo v Nórsku je v porovaní k tamojším platom lacné – dajú na neho asi len 13 percent príjmov.
Z pomedzi krajín únie dajú za jedlo najmenej Bulhari – ročne v priemere na hlavu asi len 727 eur. Táto suma však nezahŕňa iné tovary a služby, nie sú v nej zahrnuté napríklad výdavky za reštaurácie.