Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.01.2016, 11:41

Rusko je v núdzi a musí škrtať. Možno predá svoje najväčšie banky

Dane z predaja ropy dnes predstavujú polovicu príjmov ruského rozpočtu. Prepad jej ceny je teda obrovským problémom.

Nízka cena ropy drví Ruskú federáciu. Bude kvôli tomu musieť znížiť svoje výdavky o desať percent. Na pretras prichádza aj otázka predaja najväčších ruských bánk, ako je Sberbank či VTB, píšu Lidovky.cz.

Rusko sa pripravuje na najhoršie. Kvôli dlhodobému prepadu cien ropy bude musieť znížiť plánované rozpočtové výdavky na tento rok.

Severomorská ropa Brent sa za posledných 15 mesiacov prepadla o 70 percent až ku 30 dolárom za barel, Uralská ropa, ktorá je menej kvalitná, sa predáva dokonca okolo 27 dolárov za barel.

Jednotlivé ruské ministerstvá a ďalšie vládne inštitúcie budú musieť do piatku predložiť plány škrtov, ktoré by mali dosiahnuť vyše asi 700 miliárd rubľov (asi 8,25 miliardy eur). To zodpovedá desiatim percentám. Ak zadanie nesplní, ruské ministerstvo financií určí, kde sa bude škrtať.

Pomohlo by 82 USD za barel
Tým ruské problémy nekončia. V krajine sa pomaly začína hovoriť aj o predaji štátnych podielov v bankách.

Rusko schválilo rozpočet pre rok 2016 už vlani v októbri a projektovalo ho na základe ceny 50 dolárov z barel. Túto chybu ale neurobilo iba Rusko. Banka Barclays ešte pred časom odhadovala, že priemerne by sa cena barelu ropy Brent mala v tomto roku pohybovať medzi 56-60 dolármi a len teraz znížila svoj odhad na priemerných 37 dolárov za barel. Minuloročný priemer pritom predstavoval asi 51 dolárov.

Dane z predaja ropy a zemného plynu dnes tvoria asi polovicu príjmov ruského štátneho rozpočtu.

Aby bol ruský rozpočet vyrovnaný, bolo by podľa ministra financií Antona Siluanov potrebné, aby cena ropy vystúpila minimálne na 82 dolárov za barel. Ale taká cena patrí podľa aktuálnych prognóz do ríše snov.

Problémy s financovaním štátnych výdavkov priznávajú už aj najvyšší ruskí predstavitelia. Napríklad premiér Dmitrij Medvedev vyhlásil, že krajina sa musí pripraviť na "najhorší možný" scenár. Vzhľadom k novým skutočnostiam Kremeľ dokonca nariadil vykonať záťažové testy s cenami na úrovni 25, 35 a 45 dolárov za barel.

"Je pre mňa ťažké určiť, či ide o nízku fázu vývoja komoditného cyklu, alebo ide o novú normu. Som ale presvedčený, že nízke ceny ropy vydržia dlhšiu dobu," citoval denník The Wall Street Journal ministra hospodárstva Alexeja Uljukajeva.

Uľaviť štátnemu rozpočtu a vyrovnať sa s dlhodobejším prepadom príjmov by podľa Uljukajeva mohol predaj akcií štátom spoluvlastnených bánk.

Minister Uljukajev potom v stredu na ekonomickom fóre v Moskve vyhlásil, že kvôli západným sankciám a sťaženému prístupu ruských firiem na kapitálové trhy vyžaduje ruský bankový sektor naliatie ďalších štátnych peňazí do systému.

"Musíme navýšiť kapitál v našom bankovom systéme. Ako to ale máme urobiť v čase uťahovania opaskov a nízkeho dopytu po komoditách? Verím, že by sme sa mali vrátiť k myšlienke privatizácie našich najväčších bánk, ako je Sberbank a VTB," vyhlásil Uljukajev. Vo VTB má dnes štát takmer 61-percentný podiel a v Sberbank drží Ruská národná banka 50 percent plus jednu kontrolnú akciu.

Šéf Sberbank by predaj uvítal
Privatizácii by sa nebránilo ani vedenie banky. Napríklad v novembri pre nemecký denník Handelsblatt šéf Sberbank Herman Gref vyhlásil, že finančný dom by mal byť plne sprivatizovaný, čo by viedlo k vyššej efektivite.

Vtedy však ruské ministerstvo financií tvrdilo, že privatizácia nie je na programe dňa.

Niektorí odborníci vidia ale aj iné možnosti, kde by mohla krajina šetriť. Stačilo by znížiť vojenské výdavky. "Krajina v takej pozícii nemôže vynakladať štyri percentá hrubého domáceho produktu na obranu," vyhlásil pre agentúru Reuters napríklad ekonóm Vladimir Nazarov.


 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.