"Najhoršia kríza je za nami," sebavedomo vyhlásil včera v Bratislave prezident Európskej rady Herman van Rompuy. Ten tu rečnil spolu so slovenským premiérom Ficom a ministrom zahraničných vecí Lajčákom o budúcnosti únie v rámci podujatia Národný konvent o Európskej únii organizovanom mimovládkou CEA a Ministerstvom zahraničných vecí. Rompuyov štandardizovaný a v rôznych variáciách miliónkrát počutý proeurópsky prejav a následná diskusia priniesla okrem obočie zdvíhajúceho vyhlásenia na účet ekonomickej situácie Lotyšska (the country stood in deep shit) aj zaujímavý kontrast - jeho predrečník Fico totiž vo svojom prejave zdôraznil, že "kríza ešte ani zďaleka nie je za nami, naopak, preliala sa do reálnej ekonomiky". Odhliadnuc od brilantného pozorovateľkého talentu nášho premiéra - ako to s tou krízou teda vlastne je?
Rompuy neukončil krízu prvý
Pravdou je, že Rompuy neprišiel s dobrou zvesťou o konci krízy ako prvý. Dokonca nebol ani medzi prvými. Do tejto skupiny nepatrí ani francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý koniec hospodárskych problémov zvestoval pred pár dňami. Pri hlbšom skúmaní totiž zistíme, že politici a poprední predstavitelia európskych inštitúcií koniec krízy oznamujú už celé roky, v podstate už od jej začiatku.
Autorom najstaršieho výroku o konci krízy, aký sme našli, je bývalý hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Jürgen Stark, ktorý vetu "zdá sa, že z najhoršieho sme vonku" vypustil do sveta ešte na jej samotnom počiatku - v júli 2010. Následujúce roky však priniesli opak - dramatické zvýšenie nezamestnanosti, hlboká recesia na juhu kontinentu a katastrofálne zhoršenie situácie v bankovom sektore, ktoré spôsobilo, že záchranu potrebovalo čoraz viac štátov.
Lagardeová o kríze hovorí často
Rekordérkou v rozporuplných vyhláseniach o konci eurokrízy je však šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová, ktorá v januári 2011 vyhlásila, že "eurokríza začína ustopovať" len preto, aby o takmer presne o rok neskôr dôrazne vyzývala európskych lídrov, aby "vyriešili európsku krízu, pretože je to nevyhnutné pre zotavenie globálnej ekonomiky" a zároveň vyhlásila, že Fond bude potrebovať v súvislosti so záchranou štátov v Európe viac prostriedkov. Toto vyhlásenie potom zopakovala ešte mnohokrát, vždy ho však preložila povzbudivými vyhláseniami typu "vidím svetlo na konci tunela" (apríl 2012) a "pevne verím, že tento bude posledným rokom krízy" (január 2012). Už v novembri 2012 však prišla s varovaním ohľadom zhoršujúcej sa situácie v Grécku, ktorá môže so sebou strhnúť aj ďalšie krajiny. Začiatok tohto roka sa v jej vyjadreniach niesol v podobnom duchu, keď v apríli varovala pred "trojrýchlostnou svetovou ekonomikou s Európou na jej spodku".
Lagardeová však nie je v rezolútnych vyjadreniach o konci krízy sama. "Najhoršie je už preč, no riziká ostávajú," povedal v marci 2012 prezident ECB Mario Draghi. Už o pár mesiacov na to sa začala však dramaticky zhoršovať situácia v Španielsku a na začiatku roka sa reálne spomínala potreba ďalšieho bailoutu pre Cyprus.
Zaujímavým príkladom je aj inak v pozitívnych vyjadreniach opatrný nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, ktorý v probližne rovnaký čas spolu so svojim vtedajším francúzskym náprotivkom Francoisom Barionom takisto avizovali koniec krízy. "Môžeme povedať, že to najhoršie už je za nami, nesmieme však poľaviť v našich snahách," odznelo na tlačovke pred vyše rokom. Toto tvrdenie zopakoval ešte v decembri minulého roka, ale už opatrnejšie, keď vyhlásil, že "nemôžem definitívne potvrdiť, že kríza skončila, ale som presvedčený, že z najhoršieho sme vonku." Február tohto roka však priniesol obrat, keď v súvislosti s politickým patom v Taliansku povedal: "Mimochodom, nikdy som nepovedal, že eurokríza sa skončila. Povedal som len, že robíme pokroky."
Krízu ukončil aj Šefčovič. Dvakrát
Pre rezolútne vyjadrenia však nemusíme chodiť ďaleko - príkladom je aj náš eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý koniec krízy kontinuálne vyhlasuje už minimálne niekoľko mesiacov. "Myslím, že nepreženiem, keď poviem, že kríza našej spoločnej meny je za nami. Eurokríza sa skončila," vyhlásil na konci mája. S rovnakým vyhlásením však prišiel minimálne o tri mesiace skôr - vo februári na bratislavskom Tatra Summite. Koniec koncov, opakovanie je matka múdrosti. Krízu končil (zatiaľ) dvakrát aj spomenutý francúzsky prezident - okrem pamätného stretnutia s predstaviteľmi japonského biznisu tento víkend ešte aj v októbri 2012.
Dáta z ekonomiky však hovoria niečo iné - nezamestnanosť láme nové a nové rekordy prakticky s každomesačným zverejnením štatistík z Eurostatu, priemyselná produkcia padá a celý rad organizácií ako MMF či OECD upravujú svoje prognózy vývoja v eurozóne - smerom nadol.
Príkladov politikov, ktorí už niekoľkokrát teatrálne oznámili koniec krízy je mnoho. Stretávame sa s nimi však nejako podozrivo často. To by nebol problém, keby sa ekonomika v Európe naozaj zlepšovala, pri súčasnom vývoji nie sú však ich sebavedomé vyjadrenia ničím iným ako len sileným optimizmom zaváňajúce zbožné želania.