Za sex sa už neplatí toľko, čo predtým. Kým pred ôsmimi rokmi si priemerná prostitútka za hodinu zarobila v prepočte 250 eur, tento rok je to už len 190 eur. Témou sa zaoberal časopis The Economist, ktorý porovnal situáciu v 84 mestách v 12 krajinách. Je medzi nimi aj Praha a z prehľadu vyplýva, že patrí k tým lacným.
Časopis mal k dispozícii údaje o 190 000 prostitútkach z webových stránok, na ktorých svoje názory vyjadrujú zákazníci.
Punuka služieb a miesto
Na cenu má vplyv predovšetkým vzhľad dámy, ponuka služieb a tiež to, na akom mieste sveta dotyčná pôsobí. Najviac môžu žiadať tie, ktoré zodpovedajú západnému ideálu krásy - štíhle blondíny s vyvinutým poprsím. Príplatok môže žiadať za službu poskytnutú v súkromí alebo za prijatie dvoch klientov naraz. Drahšie sú služby v mestách s vysokými životnými nákladmi, napríklad v San Franciscu. Praha naopak patrí aj v tomto smere medzi lacn= mesta.
Príčinou pádu cien je podľa The Economist čiastočne finančná kríza z rokov 2007 a 2008, a to aj v tých mestách, ktoré ňou boli relatívne nedotknuté, ako napríklad Londýn. Radikálne ceny klesli v miestach ako je Cleveland v americkom štáte Ohio, kde v roku 2010 nezamestnanosť presiahla 12 percent.
Ceny tlačí nadol kríza a imigrantky
Aj v Londýne je ale problém - ceny tam tlačí nadol príliv chudobnejších prisťahovalcov. Tiež v Nórsku, kde si miestne prostitútky snažili udržať ceny na pôvodnej úrovni, vstúpili do konkurencie rýchlo pribúdajúce a lacnejšie prisťahovalkyne.
Trh tiež ovplyvňujú sociálne zmeny. Náhodný sex alebo sex medzi mladistvými je bežnejší než predtým. Toleruje sa predmanželský sex a rozvody sú bežnejšie, takže v spoločnosti ubúda frustrovaných mužov, ktorí sa musia uchyľovať k prostitútkam.
Zarobiť sa dá online
Aj keď by sa mohlo zdať, že si prostitúciou už nedá zarobiť toľko, čo skôr, nemusí to byť pravda. Sex sa dá teraz ponúkať on-line a tie, ktoré ho predávajú, sú menej závislé na sprostredkovateľoch takže im pripadne väčšina príjmu.
Prichádzajú ale nové problémy. Klienti kontaktujú ženy na webových stránkach, e-mailom alebo na sociálnych sieťach. Prostitútky spätne môžu ohlásiť, či sú voľné, alebo nie. To ale znamená, že musia byť on-line, čo je časovo náročné. Oplatí sa radšej niekoho si na to zaplatiť. Čas sú peniaze, a to platí pre prostitútky rovnako, ako pre kohokoľvek iného, uzatvára The Economist.