Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.03.2016, 09:39

Angola taví tisíce tankov. Vojnový šrot má prelomiť závislosť od ropy

Rybársku dedinu na severe Angoly premenil francúzsky investor na najväčšiu oceliareň v juhozápadnej Afrike.

Angola taví tisíce tankov. Vojnový šrot má prelomiť závislosť od ropy

V taviacich peciach miznú zhrdzavené samopaly, vraky tankov a ďalšie dedičstvo krvavej občianskej vojny. Angola verí, že nový projekt nakopne jej hospodárstvo. Doteraz sa spoliehala len na vývoz ropy, jej nízke ceny však rozvoj krajiny zarazili.

"Väčšina z nás bývala farmármi, ale teraz máme stálu prácu," pochvaľuje si Abrahám Estêvão Manuel. V blízkosti jeho dediny Barra do Dandy na brehu Atlantického oceánu sa v decembri slávnostne naplno rozbehla najväčšia oceliarska huť na juhozápade afrického kontinentu.

"Do životov niektorých tunajších ľudí to neskutočne zasiahlo," vykreslil serveru International Business Times jeden z 500 oceliarov, ktorých nová továreň zamestnala.

Manuel podľa svojich slov o práci v hute sníval od chvíle, kedy si všimol stavebný ruch na okraji dediny.

Okrem továrenských hál firma zamestnancom ponúka i nové bývanie, kam sa môžu presťahovať z chatrných dedinských domčekov.

"Oceľ je rovnako dôležitá ako jedlo. Keď chcete niečo postaviť, potrebujete ju. Poznám tunajší trh a jeho potenciál," povedal CNN majiteľ podniku, francúzsky podnikateľ Georges Choucair.

V Angole už prevádzkuje napríklad sieť pekární, v posledných rokoch sa však zameral na dovoz ocele. Verí, že jeho nový projekt má budúcnosť.

Do roku 2020 bude podľa neho krajina schopná pokryť si všetku spotrebu ocele sama. "Angola môže byť oceliarskym centrom Afriky," verí investor a dodáva, že svoje výrobky by časom mohol cez oceán dovážať aj do Južnej Ameriky. Do továrne investoval 300 miliónov dolárov. Sedemdesiatimi miliónmi projekt zaštítila aj Svetová banka.

O materiál na výrobu predliatkov, tyčí a prútov má Choucair pre začiatok bohato postarané. V prvých 280 tisíc ton ocele, ktorú chce jeho firma vyrobiť počas tohto roka, sa majú premeniť vraky tisícok tankov a obrnených transportérov, zbrane a odpísaná munícia, ktorá pri cestách aj v poliach naprieč Angolou pripomína 40 rokov krvavého násilia.

Dva tisíce ľudí teraz pre oceliareň v rámci brigády zbierajú a odvážajú pozostatky angolskej vojny o nezávislosť na Portugalsku a hlavne nadväzujúcu občiansku vojnu, ktorá stála život pol milióna civilistov.

Angola žila v ropnom opojení, zlaté časy však rýchlo skončili

Po skončení občianskej vojny v roku 2002 začala Angola naplno využívať svoje nerastné bohatstvo, ťaží sa tu medená ruda aj diamanty. Zďaleka najväčší podiel na jej ekonomike má však ropa, podľa CIA World Factbook tvorí celých 90 percent všetkého exportu.

V angolskej metropole Luanda vďaka tomu začali rásť mrakodrapy a z mesta sa razom stala jedna z najdrahších destinácií v Afrike - napriek skutočnosti, že 40 percent obyvateľov krajiny žije pod hranicou chudoby.

Lesk hlavného mesta sa stále stráca v kulisách chudobných štvrtí bez tečúcej vody. Na vidieku sa deti miesto preliezačiek hojdajú na hlavniach starých tankov a pri futbale si musia strážiť, aby sa lopta nezakotúľala medzi nášľapné míny.

Krajina navyše v roku 2008 naplno zasiahla hospodárska kríza. Svet prestal vo veľkom nakupovať ropu aj diamanty, sen o bohatej krajine sa preto začal rozplývať. Kým v roku 2007 angolská ekonomika vzrástla o rekordných 23 percent, o dva roky neskôr vzrástol jej hrubý domáci produkt len o 2,4 percenta.

Jedna oceliareň krajinu nespasí, varujú odborníci

Krajina sa po kríze spamätala. Zvládla to dokonca rýchlejšie než jej niekdajší kolonisti, desiatky tisíc Portugalčanov mierili do Luandy za prácou. Nízka cena ropy však jej zisky ďalej tvrdo zráža a štátna pokladnica sa topí v dlhoch. Barel čierneho zlata za dva roky zlacnel o 70 percent a stiahol so sebou aj miestnu menu.

Dovážaný tovar, vrátane nutných potravín ako múka a ryža, razom citeľne zdražela. Na rozdiel od ropných veľmocí v Perzskom zálive navyše Angolčania nemajú rezervy, vďaka ktorým by ťažké časy prežili. Vláda v Luande si od novej oceliarne sľubuje, že pestrejšia produkcia ekonomiku opäť rozprúdi a postaví na nohy.

Odborníci však upozorňujú, že jedna oceliareň ani zďaleka nestačí. "Mali by sme ten projekt vítať, pretože vytvorí niekoľko pracovných miest a je príhodným doplnkom inak úplne nerôznorodého hospodárstva. Ale nemali by sme ho preceňovať," upozornil CNN Ricardo Soares de Oliveira z Oxfordskej univerzity.

Ropa podľa neho stále zostáva prakticky jedinou komoditou, na ktorú angolská vláda - možno márne - spolieha. Aj pred strmým pádom cien ropy mala pritom problém vyrovnať rozpočet. Výroba oceľových nosníkov priamo v Angole síce uľahčí, zrýchli a zlacní rast mrakodrapov v centre Luandy, na rozvoj chudobného vidieka, tamojších škôl a zdravotnej starostlivosti však najskôr peniaze ďalej nebudú.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.