Hospodársky pokles by tak podľa štúdie zverejnenej časopisom Nature mohol byť rýchlejší ako rast globálnej ekonomiky. Medzinárodné inštitúcie preto volajú po opatreniach, ktoré by to zmiernili.
Ľudia navyše stále väčšinou vôbec netušia, že klimatické zmeny sa môžu dotknúť v dlhodobom horizonte aj ich vkladov na bankových účtoch, upozorňuje štúdia publikovaná v magazíne Nature. Najviac by podľa nej utrpeli penzijné fondy, ktoré zhromažďujú dlhodobé investície. Tie teraz častokrát mieria do nadnárodných spoločností, ktoré sú závislé na fosílnych palivách a ich podnikanie tak má negatívny dopad na klímu planéty.
Regulácia v oblasti skleníkových plynov, nové čisté technológie a hromadné žaloby totiž ohrozujú spoločnosti, ktoré na fosílnych palivách profitujú. Dlhodobí investori, akými sú napríklad penzijné fondy, preto vyzývajú tieto firmy, aby čelili potenciálnej hrozbe. "Tí, ktorí investujú do firiem vypúšťajúcich skleníkové plyny, by si mali uvedomiť, ako dlho budú mať tieto aktíva nejakú hodnotu a zvážiť budúce riziká," vysvetlil profesor Cameron Hepburn z Oxfordskej univerzity pre britský denník Guardian.
Štúdia vydaná v časopise Nature na začiatku minulého roka upozorňuje, že bude potrebné radikálne zmeniť energetický priemysel takým spôsobom, aby otepľovanie Zeme nepresiahlo dva stupne Celzia. To je však možné len za predpokladu, že väčšina ropných, uhoľných a plynárenských spoločností zastaví svoju činnosť.
Vedci ako príklad uvádzajú bankrot najväčšej súkromnej uhoľnej ťažobnej spoločnosti Peabody. Hodnota akcií tohto amerického prevádzkovateľa ťažby sa vlani prepadla o 97 percent, informoval Guardian. Stalo sa tak predovšetkým kvôli poklesu dopytu po uhlí a ekologickým reguláciám. Odborníci sa v podstate zhodujú, že tieto faktory spoločne s poklesom cien obnoviteľných zdrojov energie a teplej zimy by mali robiť vrásky na čele aj ďalším spoločnostiam profitujícím na fosílnych palivách.
Rozhodujúca bude zmena o dva stupne
Finančné aktíva by v prípade zásadnejšej klimatickej zmeny s najväčšou pravdepodobnosťou celosvetovo poklesli o 2,5 bilióna dolárov, teda 1,8 percenta. Takáto suma predstavuje viac ako polovicou príjmov amerického štátneho rozpočtu, teda najväčšej ekonomiky sveta. Vzhľadom k tomu, že globálna ekonomika postupne rastie, pokles by sa dotkol len niektorých hospodárskych odvetví. Zásadnou klimatickou zmenou sa myslí práve spomínané oteplenie planéty o dva stupne Celzia.
Podľa najčiernejšieho scenára by svetové aktíva klesli až o 17 percent, čo predstavuje 24 biliónov dolárov. Strata takých rozmerov by spôsobila globálnej ekonomike obrovské problémy. Na vine by bolo predovšetkým extrémne počasie, ktoré by spôsobilo priame zničenie majetku, uviedol Guardian. Následne by poklesli aj príjmy tých, ktoré by prírodné katastrofy priamo nepostihli, ľudia by totiž menej míňali, čo by sa premietlo do globálnej ekonomiky.
Výskum poukazuje na to, že investovať do opatrení, ktoré zmenu klímy zmiernia, je ekonomická nutnosť. Udržať otepľovanie planéty pod dvoma stupňami sa oplatí aj napriek vysokým nákladom. Aj v takom prípade by ale svetové aktíva klesli a to o 315 miliárd dolárov. Táto suma zahŕňa aj náklady spojené so znižovaním emisií zo zdrojov znečisťovania ovzdušia.
Hlavná priorita - čisté zdroje
Ak sa k opatreniam nepristúpi, môžu byť finančné straty väčšie, než rast celosvetového HDP, varujú niektorí experti. Globálnu ekonomiku by tak mohol do roku 2100 celkovo vzaté čakať pokles.
Na narastajúce obavy vedeckej obce už tento rok reagovala Svetová banka. Najväčší poskytovateľ verejných peňazí na svete oznámil, že minú 28 percent svojich investícií na projekty bojujúce s klimatickými zmenami. Inštitúcia, ktorá v minulosti financovala predovšetkým boj s chudobou, sa teraz zameria aj na zníženie emisií skleníkových plynov.
Svetová banka nie je jediná globálna inštitúcia, ktorá sa tento rok na túto tému zamerala. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose označili špičky biznisu, vedy i politiky za najväčšie dlhodobé riziko pre svetovú ekonomiku práve nedostatočnú adaptáciu na klimatické zmeny. Podľa nich by malo byť hlavnou prioritou sústrediť sa na prechod k čistým zdrojom energie.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
