Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.06.2016, 00:00

Kraľoval Bratislave. Teraz je v dlhoch

Exprimátor Peter Kresánek spláca dlhy za publikáciu, z ktorej by sa mohli učiť aj v školách.

Kraľoval Bratislave. Teraz je v dlhoch
Zdroj: TASR/Š. PUŠKÁŠ

Vydal takmer tisícstranovú ilustrovanú encyklopédiu slovenských pamiatok s množstvom fotografií a bohatými trojrozmernými ilustráciami historických miest, hradov, zámkov a kaštieľov. Na práce, honoráre pre všetkých spolupracovníkov i tlač si zobral pôžičky, aj od priateľov. Dodnes s nimi zápasí. Klopú mu na dvere a ako hovorí, nie je to nič príjemné. Publikácia, z ktorej by sa mohli učiť aj v školách, priviedla exprimátora Bratislavy Petra Kresánka na pokraj osobného bankrotu.

„Dlh chcem, samozrejme, postupne splatiť. Predaj knihy je postupný, závisí od toho, ako sa o publikácii dozvedajú zákazníci,“ hovorí Kresánek. Záujem je podľa neho väčší, ako sa očakávalo. Doteraz však stačil len na úroky. Najväčšiu pôžičku splatil rodinným domom a s manželkou sa presťahovali do prenájmu. Dodnes zápasí ešte s dlhmi v banke a s pôžičkami od priateľov.

Varovné signály nepočul
Od projektu ho na začiatku odhováral aj spolužiak, ktorý predtým pracoval v známom britskom vydavateľstve.


„Varoval ma, že to bude ekonomická samovražda. Upozorňoval, že knihy v angličtine sa tlačia pre dvojmiliardový trh na celom svete. Encyklopédia o Slovensku môže počítať len s trhom tisíckrát menším. Nemôžem si sťažovať, keďže som do toho tvrdohlavo išiel,“ konštatoval exprimátor.

Už v roku 2003 si vypracoval podrobný scenár. „Vtedy mi to vyšlo na 762 strán. Oslovené vydavateľstvá ma odmietli. Bol som však presvedčený, že záujem o kupovanie tejto publikácie bude veľký. Aj je. Niektoré vydavateľstvá už ľutujú. Ja som však, ako podnikateľ amatér, vtedy nemyslel na neúprosnú matematiku úrokov.“


Za úver založil aj rodinný dom
V roku 2004 sa Kresánkovmu vydavateľstvu Simplicissimus podarilo získať 10 miliónov korún, z toho z Tatra banky 7 miliónov a 3 milióny si požičal od priateľov. Banka preplácala faktúry od spolupracovníkov, ktoré jej predkladal. Teda za práce na mapách, trojrozmerných nákresoch, grafických úpravách fotografií a cestovných nákladoch. Sumu bolo treba vrátiť do dvoch rokov. Spracovanie publikácie sa však natiahlo na päť rokov. Bolo potrebné si ďalej požičať, splatiť úver v banke a ďalej financovať práce.

Napokon náklady sa vyšplhali na viac ako 450-tisíc eur. K tomu sa neúprosne pripisovali úroky a suma sa tak takmer zdvojnásobila.

„Prekvapenie nad nákladmi inštitúcie neskrývajú. Priznávajú tiež, že na takejto encyklopédii by pracoval tím ľudí aj dvanásť rokov. Treba si len spočítať, že celých päť rokov sme s kolegom, ktorý ma vozil autom, denne cestovali po všetkých potrebných lokalitách Slovenska. Počas toho sme tri a pol roka financovali zmluvné faktúry a mzdy troch grafikov, zaplatili za práce na mapách a jednotlivým odborníkom za vyhotovenie 138 trojrozmerných výkresov. Mimochodom, na vyhotovenie jedného takého výkresu bolo potrebných priemerne asi 250 hodín, pretože k väčšine neexistovali ani najjednoduchšie plánové podklady,“ objasnil Kresánek.

Peter Kresánek predstavuje knihu v piešťanskej knižnici

Publikácia za pätinu obvyklej ceny
Samotná tlač tvorila len osem percent celkových nákladov. „Podľa mojich informácií náklady na podobnú encyklopédiu Veľkej Británie, ale len v rozsahu 700 strán boli v londýnskom vydavateľstve 1,86 milióna libier. Teda my sme encyklopédiu Slovensko vyhotovili za pätinu,“ podčiarkol autor.

Prvýkrát sa stretol s turistickými sprievodcami tohto typu vo Francúzsku. Bolo to ešte v 90. rokoch minulého storočia. Zaujalo ho, že fakty boli usporiadané prehľadne podľa regiónov, krátke zrozumiteľné texty, ilustrované fotografiami, doplnené aj trojrozmernými nákresmi. Tie boli od vydavateľstva Gallimard. U nás sa bežne predávajú podobné bedekre mnohých krajín sveta z britského vydavateľstva Dorling Kindersley, teda ich verzie v češtine z dcérskeho vydavateľstva Ikar. V jednom sprievodcovi je aj Slovensko. Na 60 stranách.

„Naša encyklopédia, to už, pravdaže, nie je bedeker. Určená je reálnym záujemcom o kultúrne dedičstvo. Viem, že ich nie je veľa, ale kto sa oň zaujíma, tak mu nemôže stačiť výber na 60 stranách. To ako by ste zberateľom húb – a tých je u nás mnoho – ponúkli v publikácii o hubách len výber najznámejších. Potrebujú poznať aj tie menej známe. Okrem toho bedekre obsahujú aj informácie o spojoch, ubytovaní, gastronómii. Na Slovensku je to úplne nemožné, lebo tieto informácie väčšinou neplatia už o niekoľko dní. Po vytlačení už vôbec nie,“ vraví Kresánek.

Po komplikovaných dohodách o vstupe do objektov mu nedalo nezdokumentovať a neinformovať o pokladoch, ktoré sú skryté, málo známe, ale významné.
A práve to čitatelia v reakciách považovali za najcennejšie. Publikácia, hoci v rozsahu encyklopédie, je veľmi podobná bedekrom z vydavateľstva Dorling Kindersley.

„Zaplatili sme aj za licenciu. Ich koncepcia, usporiadanie a grafika je osvedčená, zrozumiteľná a najmä provokuje vypovedať rovnomerne o pozoruhodnostiach a charaktere jednotlivých regiónov. Naplniť informáciami rovnako povedzme región Záhoria, Hontu, Spiša, Šariša, hoci úroveň ich kultúrneho dedičstva je rôzna.“

Kniha ako priekopník webových stránok

Nákresy inšpirované spomenutými bedekrami mali podľa historika umenia úžasnú výpovednú hodnotu. „Vstúpili ste dovnútra budovy. Tento spôsob tlmočenia rozvinuli dnešné počítače. V nich, ak má niekto obrázok, môže sa kurzorom dostať k informácii o pamiatke. Využíva sa to čoraz častejšie. Tento spôsob spoznávania je pre dnešnú dobu charakteristický. Ľudia už nemajú čas na čítanie, uprednostňujú vizuálne informácie,“ zdôvodňuje Kresánek.

Osobne navštívil každú lokalitu na Slovensku a bolo to podľa neho potrebné.

Ako vraví autor, encyklopédia nemala byť vedeckou publikáciou a ani podľa niektorých podmienok nie je. Cesta neviedla cez sucho odborný, inak stále vynikajúci, Súpis pamiatok Slovenska zo šesťdesiatych rokov minulého storočia a už vôbec nie cez webové stránky miest a obcí, na ktorých sú informácie zväčša nesprávne alebo zle podané.

Zarážajúce je aj to, že až 90 percent z toho, čo je zverejnené, nie je verejnosti sprístupnené. Nadšenci, ktorí si encyklopédiu kúpili, začali naliehať, aby sa pamiatky otvorili. Kresánek hovorí, že v sakrálnych objektoch na Slovensku sú také poklady, ktorých sprístupnenie by si vyžadovalo vysoké náklady na ochranu. Jeho kniha ich vlastne otvára, zväčša len na fotografiách. A to je okrem katastrofickej finančnej stránky to obrovské plus.

Vyše 90 percent nákladu kúpili rodiny
Doteraz sa predalo viac ako šesť a pol tisíc kusov v slovenskej verzii. Predaj si autori zatiaľ chvália. Platí, že publikácia zaujme až potom, keď ju niekoho vidí a prelistuje si ju.

„Väčšinou komunikujeme priamo, predávame sami. Vyše 90 percent nákladu si kúpili rodiny. Predáva sa najmä na dedinách. Nekúpila si ju však doteraz takmer žiadna škola, žiadna knižnica, nemajú peniaze. Výnimkou sú školy na Hornej Orave,“ zhodnotil Kresánek. Ministerstvá zase brzdia limity. Anglické verzie sa kupovali väčšinou ako darček.

„Predajom som zatiaľ splatil úroky, domom najväčšiu z pôžičiek. Ostali ešte dlžoby u priateľov, čo znepokojuje svedomie. Ale postupne splácam. Takzvané podnikanie v kultúre je už raz také, ťažké,“ dodal exprimátor Kresánek.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.