Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.07.2016, 00:00

Ľudia do práce chodiť nechcú

Firme Kovotvar sa dlhodobo nedarí obsadzovať pracovné miesta, ktoré vytvára nárast výroby.

Ľudia do práce chodiť nechcú
Zdroj: Pavol Funtál

„Ľudia sú zvyknutí byť doma a do práce jednoducho nevedia vstať,“ hovorí pre HN krízová manažérka výrobného družstva Kovotvar Kúty Marcela Tokošová. Tvrdí, že školy produkujú absolventov bez uplatnenia.


Spoločnosť Kovotvar ešte v máji tohto roka hľadala viac ako 100 nových zamestnancov. Darí sa firme obsadzovať tieto pozície alebo, naopak, máte veľké problémy?
Máme neustále problémy s obsadzovaním pracovných miest. Sto nových zamestnancov hľadáme permanentne, chceli by sme nabehnúť na dve zmeny, no nie sme dostatočne zabezpečení ľudskou pracovnou silou. Skúšame to rôzne, cez upútavky v časopisoch, inzerciu, reklamy, rôznymi súťažami i prostredníctvom úradu práce. Bohužiaľ, táto posledná možnosť je asi najmenej úspešnou. Vo všeobecnosti musím konštatovať, že ľuďom sa nechce chodiť do práce. Veľa z nich je už zvyknutých byť doma a do práce jednoducho nevedia vstať. Ak prijmeme človeka z evidencie úradu práce, veľká väčšina si odpracuje iba dva-tri dni a odchádza na práceneschopnosť. Skúšali sme priviesť k nám i ľudí z východnej časti našej republiky. No myslím si, že ani tam nie je už záujem ľudí cestovať za prácou na západ krajiny, že im jednoducho vyhovuje nastavený životný štandard bez práce. Na inzerát, ktorý sme uverejňovali dva týždne v regióne Košíc a Prešova sa ozvali iba dvaja potenciálni záujemcovia a ani jeden sa k nám nedostavil.


Aké máte skúsenosti s ľuďmi z evidencie nezamestnaných, keď vravíte, že táto cesta je najmenej úspešná?
Samotný úrad poslal poštou predvolanie do sídla našej firmy kvôli zamestnaniu 32 uchádzačov o prácu v ich evidencii. Z tohto počtu sa dostavilo iba 13 ľudí, z ktorých 6 uviedlo asi desať dôvodov, prečo u nás pracovať nemôžu, 5 ľudí naozaj ani pracovať nemohlo, keďže mali určité telesné postihnutie a dvaja, ktorých sme zobrali, sa po dvoch týždňoch nechali vypísať u lekára pre práceneschopnosť. Teda naša úspešnosť bola nulová. Pýtam sa však, ako je ďalej riešený človek, ktorý sa ani len nedostaví na miesto uvedené v predvolaní úradom práce?


Takže tvrdíte, že momentálne na pracovnom trhu už nie sú ľudia schopní alebo ochotní pracovať?
Veľkú časť zamestnancov nám odoberajú i blízko umiestnené automobilky. Tam ľudia zarobia v priemere o 100 eur viac ako u nás v Kovotvare, a hoci robia na dve-tri zmeny, neprepočítavajú si takéto skutočnosti. Dnes ľudia počujú iba na peniaze. Personálne agentúry, ktoré musíme využívať na zamestnávanie, aby sme aspoň čiastočne vykryli chýbajúce miesta, spoločne tvrdia, že sa nachádzame na zlom území, ktoré je už vyčerpané od ľudí majúcich záujem pracovať. Musím im dať za pravdu. Náš región, teda 50 kilometrov od hlavného mesta, je naozaj veľmi komplikovaný pre zamestnávateľov. Myslím tým menšie firmy alebo firmy strednej veľkosti, ktoré majú určité možnosti, no už nie také, aké majú automobilové podniky i vzhľadom na dotácie od štátu.


Niektoré pozície sa firme nedarí obsadiť aj dva roky. Prečo?
Najpálčivejšie pozície sú pre nás zoraďovač a nastavovač strojov a zariadení, a nástrojár. Obávam sa, že aktuálne sa takéto odbory na školách ani neotvárajú. Nájsť dnes mladého nástrojára je absolútne nemožné. Ak sa ozve na inzerát nejaký potenciálny nastavovač strojov, tak je to človek, ktorý sa vo svojom živote stretol iba s CNC strojmi. Mladí ľudia sú absolútne nepoužiteľní. Absolventi stredných strojárskych škôl a stredných strojárskych odborných škôl nerozoznajú ani len lis od stolovej vŕtačky. Nevedia kresliť v kresliacich programoch, ale zato sa bezhlavo na školách stále kreslí na pauzáky. Nerozumiem, načo?!


Vyhlásili ste i súťaž na nových zamestnancov. Každý tip, ktorý povedie k stabilnému umiestneniu pracovníka, mal byť finančne odmenený. Prinieslo to nejaké výsledky?
V globále sa dá povedať, že súťaž nemala opodstatnenie.


Aká je fluktuácia u zamestnancov? Bojujete o nich s inými firmami?
Nájdu sa aj také firmy, no ak viem, že pracovník je aktuálne zamestnaný v nejakej blízkej firme, nezamestnám ho, až kým naozaj nemám z danej firmy informáciu, že dal výpoveď. Väčšinou si takto totiž iba umelo vyžadujú zvýšenie platu u pôvodného zamestnávateľa. A keďže viem, aké ťažké je nájsť správneho človeka, nebudem robiť problémy inej firme. Čo nechcem, aby robili mne, nerobím iným.


Pociťujete akútny nedostatok voľnej pracovnej sily aj vďaka rastu automotive sektora na Slovensku?
Myslím si, že áno. Hoci, ako som už spomínala, celkom nechápem tú filozofiu. Je síce pekné, že ľudia v automobilke zarobia viac za mesiac, ale vôbec si neprepočítavajú počet odpracovaných hodín v danom mesiaci. Tiež neberú ohľad na to, že pracujú na tri zmeny, že za prácou cestujú hromadným autobusom niekedy i vyše hodiny. Neviem, ale zdá sa mi, že hodnoty v živote každého sú dnes postavené už iba na peniazoch, a to som presvedčená, že ak prepočítam hodinovú mzdu priemerného výrobného pracovníka u nás a v najbližšom automobilovom závode, tak nenájdeme rozdiel.


Zaoberáte sa ručnou výrobou. Práve značka „handmade“ a kvalita produkcie vám otvára dvere na zahraničné trhy. Je to dôvod, prečo ľudí nenahrádzate automatizáciou výroby?
Z určitého hľadiska i toto je dôvod, prečo automatizácia našej výroby nie je v rozsahu, v akom by sa v dnešnom vyspelom technologic

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.