Až 43, najmä ázijských krajín, vrátane Číny, Indonézie a Malajzie, zažije kvôli prílišnému teplu pokles ekonomickej aktivity. Tvrdí to riaditeľ novozélandskej spoločnosti Health and Environment International Trust Tord Kjellstrom. V dôsledku vysokých teplôt bude okolo roku 2030 HDP Číny nižší o 1 percento, indonézsky hrubý domáci produkt dokonca o 6 percent.
Kvôli extrémnemu teplu v juhovýchodnej Ázii sa už teraz skrátil pracovný čas o 15 až 20 percent. Toto číslo by sa mohlo s postupom klimatických zmien do roku 2050 zdvojnásobiť, píše agentúra Bloomberg.
Umreli milióny ľudí
Štúdiu popisujúcu dopady klimatických zmien na ľudské zdravie zverejnila univerzita OSN v Kuala Lumpur. Podľa nej od roku 1980 do roku 2012 na svete zomrelo v priamom dôsledku 21 tisíc zaznamenaných prírodných katastrof, ako sú záplavy, zosuvy bahna, extrémne horúčavy, obdobie sucha, silné vetry alebo požiare, okolo 2,1 milióna ľudí. Náklady na odstránenie následkov týchto udalostí presiahli 4 bilióny dolárov (3,6 miliardy eur), čo je suma podobná súčasnému nemeckému HDP.
"Keď je moc horúco, klesá produktivita práce. Pracovné nasadenie bude klesať a priemyselné odvetvia s veľkým podielom namáhavej práce budú musieť robiť viac pracovných prestávok," tvrdí Kjellstrom. "Bohaté krajiny majú finančné prostriedky na to, aby sa klimatickým zmenám prispôsobili," dodal.
Utrpia aj severské krajiny
V roku 2030 by podľa neho pokles HDP v Číne a Indii mohol dosiahnuť celkovo 450 miliárd dolárov (408 miliárd eur). Vplyv horúčav by mohla zmierniť zmena pracovnej doby a spôsob výstavby nových tovární, aby na klimatizáciu spotrebovávali menej energie.
Krajiny s nízkym a stredným príjmom zrejme poklesom pracovnej produktivity v dôsledku horúčav utrpia viac, aj keď ku klimatickým zmenám a skleníkovému efektu prispievajú svojim znečistením len málo. Produktivita práce by mohla podľa štúdie poklesnúť aj v Rusku, Nórsku a Švédsku, tam však naopak kvôli chladnejšiemu počasiu v zimnom období.
Dohoda z Paríža
Stres z tepla najviac zasiahne málo platené profesie s nízkou kvalifikáciou, kam patrí ťažká manuálna práca v poľnohospodárstve a výrobe. Kvôli tomu sa môžu ďalej roztvoriť nožnice medzi bohatými a chudobnými. So zvyšujúcimi sa teplotami porastie aj dopyt po klimatizáciách do kancelárií, obchodných centier a domácností. A s ňou aj tlak na dodávky energie, tvrdí štúdia.
Vlani v decembri si v Paríži viac ako 190 krajín schválilo limit pre globálne oteplenie na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s preindustriálním obdobím. Aby dohovor vošiel do platnosti, musí ju najmenej 55 krajín produkujúcich 55 percent skleníkových plynov ratifikovať do roku 2020. Predstavitelia OSN očakávajú, že dohoda začne platiť tento rok.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
