Jednou z top priorít nášho predsedníctva v Rade EÚ je rozširovanie Únie. Tá sa však čoskoro pravdepodobne zoštíhli o jedného člena. Rozhodli o tom Briti v nedávnom referende. No na to, aby rozhodnutie nadobudlo platnosť, musia o odchod najprv oficiálne „požiadať“. A ak to stihnú ešte do konca tohto roka, diskusie o odchode Britov budú prebiehať práve pod taktovkou nášho predsedníctva.
Všade „brexitujeme“
Šéf rezortu zahraničia Miroslav Lajčák už viackrát uviedol, že brexit bude jednou z hlavných tém nášho predsedníctva. „Už neexistuje žiadne stretnutie v rámci Únie alebo slovenského predsedníctva, kde by sa o brexite nediskutovalo,“ doplnil hovorca ministerstva zahraničia Peter Stano. Podľa politológa Petra Kanioka z Masarykovej univerzity nás môže v takom prípade čakať ťažká úloha, keďže výsledky referenda vyvolali medzi politikmi značné napätie. Nová britská premiérka Theresa Mayová však zatiaľ trvá na tom, že odchod formálne oznámi až začiatkom budúceho roka. Kľúčové rokovania môžu preto pristáť na pleciach až Malte, ktorá preberá predsedníctvo po nás.
„Británia potrebuje stihnúť vyrokovať všetky veci do dvoch rokov od spustenia článku 50, preto to odďaľuje. Ak by to nestihli, zmluvy by jednoducho prestali platiť,“ vysvetľuje partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas. Na stole je stále aj tretia možnosť. A to, že sa táto lehota predĺži. „Na to je však potrebný súhlas všetkých členských štátov, čo tiež môže ľahko skomplikovať situáciu,“ objasňuje šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
O tom, aké podmienky si Británia vyrokuje, sa zatiaľ hovorí iba opatrne. Kľúčové bude napríklad to, či bude mať aj naďalej prístup na voľný trh. Odborníci už teraz upozorňujú, že nové dohody budú zrejme omnoho menej benevolentné. Členstvo Británie v Únii bolo totiž postavené na viacerých výnimkách, napríklad pri príspevkoch do spoločného rozpočtu. „Zopakovanie takýchto nadštandardných výnimiek by už v súčasnosti zrejme neprešlo,“ myslí si odborník na európske právo Miroslav Slašťan. A pokiaľ bude chcieť Británia aj po odchode nejaké výhody, bude ju to niečo stáť, dopĺňa Karas. Už teraz má scvrkávanie Únie dosah na európske inštitúcie. Napríklad, dva dni po výsledkoch referenda rezignoval zo svojho postu britský eurokomisár Jonathan Hill.
Británia sa môže aj vrátiť
Rovnako sa odchodom jedného z najdôležitejších hráčov zmení aj nastavenie politických síl vo vnútri Únie, upozorňuje riaditeľ think tanku Stratpol Róbert Ondrejcsák. Podľa neho sa vo výsledku posilní postavenie Nemecka a Francúzska. Otvorených však ostáva viacero otázok. Čiastočne môže na ne zodpovedať stretnutie predstaviteľov všetkých členských štátov Únie, okrem Británie, ktorí prídu v polovici septembra na bratislavský samit. Diskutovať sa bude predovšetkým o budúcnosti Únie. Pre zaujímavosť: pôjde o historický precedens. Podobné rokovania prebiehali od podpisu Lisabonskej zmluvy výlučne v Bruseli. Odborníci už teraz upozorňujú aj na možnosť, o ktorej sa diskutuje iba málo. Británia by sa mohla späť do Únie neskôr aj vrátiť. „Zakladajúce zmluvy nevylučujú opätovný vstup do Únie, či niekoľkonásobnú žiadosť o členstvo,“ konštatuje Slašťan. Podľa Karasa ide dokonca o pravdepodobný scenár. „Ak sa Európskej únii bude dariť a zachová si svoju tvár, myslím si, že je vysoký predpoklad, že Veľká Británia pristúpi znova.“ Dodal, že by mohlo ísť o desať až pätnásť rokov. Ďalší odborníci sú však omnoho menej optimistickí.
Časová os
23. jún
Referendum o brexite.
24. jún
Sú známe výsledky referenda, 52 percent hlasovalo za odchod z únie. Premiér David Cameron odstupuje
z funkcie.
25. jún
Britský eurokomisár Jonathan Hill sa vzdal funkcie.
3. júl
Kandidátka na premiérku a ministerka vnútra Theresa Mayová uviedla, že článok 50 Lisabonskej zmluvy by aktivovala najskôr začiatkom budúceho roka.
4. júl
Britský minister pre zahraničné investície Liam Fox povedal, že brexit by mal nastať k 1. 1. 2019. To by
znamenalo aktivovanie článku 50 ešte tento rok.
5. júl
Prvé kolo voľby nového premiéra, proti sebe stáli Theresa Mayová, Andrea Leadsomová, Michael Gove a Stephen Crabb.
7. júl
Druhé kolo volieb, súboj o premiérske kreslo zvádzali Theresa Mayová, Andrea Leadsomová a MichaelGove.
13. júl
Britskou premiérkou sa stala Theresa Mayová.
16. september
Bude sa konať Bratislavský samit, kde sa zídu lídri európskej dvadsaťsedmičky. Bez Veľkej Británie.
Dva scenáre pre Britov. Buď odídu sami, alebo automaticky
Británia musí najprv aktivovať článok Lisabonskej zmluvy o odchode z Únie. Až potom začne plynúť dvojročná lehota, hovorí pre HN šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Zuzana Gábrižová.
Briti sa rozhodli pre vystúpenie z EÚ. Aké kroky musia nasledovať?
V prvom rade si treba uvedomiť, že Veľká Británia prešla nejakou politickou zmenou. Britská vláda na to musí reagovať a ujasniť si, akým spôsobom a smerom chce s krajinami Európskej únie rokovať o budúcom vzťahu s ňou. Keď si to ujasní, tak by podľa všetkého mala následne aktivovať takzvaný článok 50 Lisabonskej zmluvy.
O čo v tom článku ide?
Hovorí o tom, že krajina, ktorá sa rozhodla vystúpiť z Európskej únie, formálne oznámi svoj zámer európskym inštitúciám. Nie je tam uvedené, či to má byť listom, alebo či to stačí vysloviť. Niektoré hlasy hovorili, že už samotný výsledok referenda je vyjadrenie vôle Veľkej Británie vystúpiť, ale to sú skôr špekulácie. Všeobecne sa predpokladá, že to oznámia formou dokumentu.
Kedy dôjde k reálnym rokovaniam medzi EÚ a Britmi?
Začnú sa až po aktivovaní článku 50. Predstavitelia európskych inštitúcií hneď po výsledku referenda hovorili, že kým sa nezačne procedúra vystúpenia, žiadne oficiálne rokovania nebudú, aby nedochádzalo k zbytočným nejasnostiam. Aktivovanie zatiaľ nenastalo, no predpokladám, že premiérka ho aktivuje začiatkom budúceho roka. Po ňom sa začne dvojročná lehota.
Bratislavský samit je predsa oficiál ne rokovanie, a ten sa koná už v polovici septembra.
To je pravda, ale na samite sa nemá debatovať o vzťahoch s Britániou. Jej predstavitelia tam nebudú, zíde sa len dvadsaťsedmička a bude to také sebareflexné cvičenie. Budú sa zaoberať tým, čo by mohli a mali zmeniť vo fungovaní Únie.
Čo sa stane, ak to do dvoch rokov Británia nestihne?
V tom prípade máme dva scenáre. Buď členstvo Veľkej Británie jednoducho zanikne uplynutím lehoty. Bude chýbať jasné definovanie, aký typ vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom vznikne, a to by bolo extrémne problematické. Predlžovalo by to ďalšie právne, ekonomické i politické neistoty, čo nie je pre nikoho dobré. Druhou možnosťou je, že sa lehota predĺži, lebo článok 50 to povoľuje. Na to je však potrebný súhlas všetkých členských štátov, čo tiež môže ľahko skomplikovať situáciu. Frustrácia z odchodu Británie je veľká a môže pretiecť pohár trpezlivosti.
Briti majú v roku 2017 prevziať predsedníctvo. Ako to dopadne?
Británia zrejme predsedať nebude. Hovorí sa o tom, že to buď prevezme nejaká väčšia krajina, alebo si to rozdelia predchádzajúci a nasledujúci štát, teda Malta a Estónsko.