Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.07.2016, 14:20

Šaría prispela k pádu mocných Osmanov, tvrdí ekonóm. Ľudia sa im báli požičiavať

Islamské súdy nadržiavali bohatým moslimom, investori teda stratili chuť im požičiavať. Islamské právo tak mohlo nechcene prispieť k pádu osmanského impéria.

Šaría prispela k pádu mocných Osmanov, tvrdí ekonóm. Ľudia sa im báli požičiavať
Zdroj: wikimedia.com

Sudcovia rozhodujúci podľa práva šaría výrazne nadržiavali trom skupinám obyvateľov: moslimom, mužom a ľuďom s vysokým postavením - najmä tým zo sultánovho dvora, duchovným alebo vojenským dôstojníkom. Pomáhal aj niektorý z čestných titulov, ktoré mohol smrteľník získať náročnou púťou do Mekky.

Čím viac týchto podmienok dlžník spĺňal, tým pevnejšie sa mohol spoliehať na podporu sudcov, napríklad v spore s židovským veriteľom. Práve takých pôžičiek pritom súdy riešili mnoho. Historik Arje Šmuelevic z telavivskej univerzity už v roku 1984 konštatoval, že požičiavanie moslimom, kresťanom, sultánovmu dvoru či vláde tvorilo odjakživa hlavné obchodné záujmy Židov v Osmanskej ríši.

Tisíce procesov

"Kvôli zaujatým súdom bolo riskantné privilegovaným skupinám požičiavať. Postoj súdov ich vyzýval k tomu, aby porušovali zmluvy. Justíciou zvýhodnené skupiny potom mali drahšie úvery, pretože ich sľuby neboli tak dôveryhodné, "vysvetľuje ekonóm Timur Kuran z Duke University v USA.

Popredný odborník na ekonomiku Blízkeho východu svoje tvrdenie opiera o záznamy z 16 085 procesov, ktoré medzi rokmi 1602 a 1799 riešil niektorý z približne dvanástich islamských súdov v Istanbule. Výsledky svojho bádania opísal v štúdii Finančná moc bezmocných, ktorá vyšla nedávno v odbornom časopise Economic Journal (celú ju nájdete tu).

Dôveryhodnejšie ženy

Sultánom menovaní sudcovia v Osmanskej ríši rozhodovali o každom spore, v ktorom aspoň na jednej strane figuroval moslim. Zároveň si viedli menovité záznamy o tom, ktorý účastník konania je moslim a ktorý nie.

Istanbulská justícia rozhodne nebola nezávislá - pretože vladár mohol sudcu kedykoľvek odvolať alebo premiestniť do iného mesta, snažili sa jeho dvoranom nerobiť zbytočné problémy. Turecké elity blízke sultánovi navyše v rokovacích sieňach tvorili takzvané rady svedkov, ktoré dohliadali na to, či sudca rozhoduje v súlade s "tradičnými hodnotami".

Neistotu veriteľov dobre ilustrujú rozdiely v tom, či bol dlžníkom muž, či žena. Ženy totiž podľa islamských zvykov nemohli bez dozoru otca či manžela vyraziť na žiadnu dlhšiu cestu a nehrozilo tak riziko, že s vypožičanými peniazmi len tak zmiznú.

Kuran v súdnych spisoch objavil celkom 80 prípadov, kedy sa po dlžníkovi aj peniazoch zľahla zem. Mužov bolo 77, ženy iba dve a v jednom prípade utiekol rovno celý manželský pár.

Vyššie úroky

Timur Kuran a jeho kolega Jared Rubin z kalifornskej Chapmanovej univerzity dospeli pri porovnaní "úrokových sadzieb" jednotlivých pôžičiek k jednoznačným výsledkom. Veritelia si k pôžičkám prirážali v priemere 19 percent ich hodnoty. Ak si však požičiaval muž, úrok to zhruba o 3,4 percentuálneho bodu zvýšilo.

Ďalší príplatok - asi 1,9 percentuálneho bodu - si vyžiadala jeho islamská viera. Dlžníci, ktorí sa pýšili čestným titulom alebo patrili k sultánovmu dvoru, potom priplácali v priemere 2,3 percentuálneho bodu.

Záznamy, ktoré americkí akademici skúmali, končia na prahu devätnásteho storočia - teda v čase, keď už vo svete vrcholila priemyselná revolúcia. Technologický pokrok v čele s parným strojom a prerod starých manufaktúr v moderné priemyselné továrne posunul západnú Európu do úplne nových hospodárskych výšin, Osmanskej ríši však došiel dych.

"Aby človek uspel v masovej produkcii, potreboval oveľa väčší kapitál ako v minulosti. Vysoké náklady na pôžičku ho znevýhodnili," podotýka Kuran. Snaha islamských sudcov chrániť bohatých moslimamov pred ich veriteľmi tak zrejme paradoxne prispela k tomu, že kedysi mocná ríša zaspala technologický rozvoj.

Postupný úpadok ríše

Po porážke pri Viedni z roku 1683 navyše Turci začali strácať aj na bojových poliach, ich rozmach v Strednej Európe sa zastavil a ríša prišla aj o ďalšie územia. Napríklad, presne o 100 rokov neskôr Rusi anektovali polostrov Krym, ktorý bol do tej doby vazalom Osmanov.

Časom sa pridali aj vnútropolitické problémy, napríklad povstania. Janičiari - elitná vojenská jednotka verná sultánovi, ktorej členovia však časom získali značnú politickú moc a začali presadzovať vlastné záujmy. Hospodárske blokády zo strany európskych mocností a ďalšie prehraté bitky potom viedli k tomu, že sa chudobná ríše postupne rozdrobila.

Bolo by chybou hovoriť, že osmanské impérium položili na lopatky práve zaujatí sudcovia a nedôverčiví veritelia. Každá pôžička či nespravodlivý rozsudok v prospech dlžníka však podľa Timura Kuran skutočne mohol viesť k tomu, že sa v krajine len veľmi ťažko hľadali dostatočne majetní investori. Islamské zvykové právo a snaha sudcov nepoškodiť svoje dobré vzťahy s vládnucimi elitami tak v konečnom dôsledku k pádu ríše zrejme naozaj prispeli.

Tradičné islamské súdy sa v súčasnosti v niektorých oblastiach Blízkeho východu opäť začínajú hlásiť o slovo. Univerzitný časopis Duke Today podotýka, že zatiaľ čo západný svet ich výklad práva kritizuje najmä s odkazom na ľudské práva, o možných hospodárskych dopadoch sa ani v odborných kruhoch veľmi nehovorí. "Pomohli by vysvetliť, prečo je návrat práva šaría pre tento región absolútne zlý recept," uzatvára Kuran.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.