Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.08.2016, 10:01

Garantovaný príjem pre všetkých. Fínsko ho otestuje ako prvý štát EÚ

Severská krajina sa púšťa do experimentu, ktorý nedávno v referende zamietli Švajčiari.

Garantovaný príjem pre všetkých. Fínsko ho otestuje ako prvý štát EÚ
Zdroj: Dreamstime

Fínska vláda od budúceho roka zavedie skúšobne takzvaný všeobecný základný príjem. Vybraná skupina občanov bude od štátu automaticky dostávať 560 eur mesačne. Fínsko sa tak zrejme stane prvou európskou krajinou, ktorá na národnej úrovni otestuje zaručený príjem.

Fíni majú do 9. septembra predložený na verejnú konzultáciu návrh zákona, podľa ktorého by sa všeobecný základný príjem otestoval na 2-tisícoch ľuďoch v produktívnom veku, ktorí by boli náhodne vybraní zo všetkých obyvateľov. Vplyvy všeobecného základného príjmu by sa potom porovnali s kontrolnou skupinou ľudí rovnakého typu, ktorí by žiadny zaručený príjem nepoberali. Informovala o tom agentúra AFP.

Volebný sľub

Projekt je súčasťou volebných sľubov, s ktorými prišiel centristický premiér a bývalý podnikateľ Juha Sipilä. Predseda vlády dúfa, že zavedenie všeobecného základného príjmu prispeje k zvýšeniu zamestnanosti a zjednodušeniu systému sociálnych dávok.

Experiment so zaručeným príjmom sa má v januári 2017 rozbehnúť aj v holandskom meste Utrecht.

Na celoštátnej úrovni ale garantovaný príjem pre všetkých občanov odmietli na začiatku júna v referende vo Švajčiarsku. Podľa návrhu mal činiť 2500 frankov (2292 eur) mesačne bez ohľadu na to, či dotyčný pracuje, alebo je nezamestnaný. Na druhej strane chcelo Švajčiarsko zrušiť všetky sociálne dávky, podpory a príspevky.

Čo je garantovaný príjem?

Garantovaný univerzálny príjem zjednodušene znamená, že každý občan krajiny má nárok na určitý finančný obnos, ktorý mu štát pravidelne vypláca. Tieto peniaze dostane bez ohľadu na to, či má príjem z práce alebo nie.

Zástancovia vyzdvihujú administratívnu nenáročnosť a transparentnosť. Systém má mať aj pozitívny vplyv na pôrodnosť - ženy plánujúce materskú by sa totiž nemuseli v takej miere potýkať s výpadkami v rozpočte v domácnosti. Základný príjem by navyše znížil rozdiely v základnom ohodnotení medzi mužmi a ženami.

Odporcovia naopak tvrdia, že by zavedený krok nenútil niektorých obyvateľov pracovať a zároveň by zanedbával tých, ktorí sociálne dávky najviac potrebujú. Opatrenie by potom v neposlednom rade bolo predovšetkým nákladné pre štátne rozpočty.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.