Veľmi dôležitý, ale navonok veľmi málo "sexy" problém bude musieť rozlúsknuť šéf Applu Tim Cook a s ním riaditelia ďalších obrích nadnárodných korporácií. Zdá sa totiž, že éra "optimalizovania" daní na účtoch v Írsku a podobných krajinách sa blíži ku koncu. Čo teraz s miliardami eur, ktoré tam sú?
Keď pred piatimi rokmi nahrádzal chorého Steva Jobsa na poste šéfa Apple, ocitol sa päťdesiatročný Tim Cook v osobitnej pozícii. Dostal sa do čela jednej z najväčších a najsledovanejších firiem sveta, ale v porovnaní so svojim excentrickým predchodcom napriek tomu pôsobil veľmi nenápadne až sivo.
Za svoju prvú päťročnicu vo funkcii sa len ťažko vyhýbal porovnaniu s idolom-zakladateľom. Bolo mu vyčítané, že dostatočne neinovuje a neprichádza s novými produktmi. A aj kvôli tomu je Apple oveľa závislejší na iPhonoch ako predtým.
Lenže keď sa pozriete na čísla, hodí sa na Cooka skôr charakteristika "pokojná sila". Server VentureBeat vypichuje nasledujúce porovnanie: Za finančný rok 2011 vykázal Apple príjmy 108 miliárd dolárov, tento rok by to podľa konzervatívnych odhadov malo byť 214 miliárd. Približne na dvojnásobku je aj počet zamestnancov alebo hodnota akcií firmy.
Ešte strmšie potom stúpajú príjmy z dôležitého čínskeho trhu (to pre nečínsku technologickú firmu rozhodne nie je samozrejmosť). Napriek tomu všetko ale Cook zrejme nezmestí do učebníc ako ten, čo dobyl Čínu.
Len pár dní potom, čo začal druhú päťročnicu, mu totiž poriadnu výzvu prichystala Európska komisia, respektíve komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Efektívne zdanenie 0,005 percenta
Applu nariadila, aby na daniach doplatil 14,5 miliárd eur za svoju európsku centrálu registrovanú v Írsku. Kým Jobs zmenil spôsob, akým používatelia elektronických zariadení konzumujú digitálny obsah, na jeho nástupcu tak dosť možno čaká väčšia, aj keď na prvý pohľad "menej sexy" výzva: podieľať sa zo svojej pozície na riešení toho, ako obrie nadnárodné firmy zdaňujú svoje príjmy.
Nejde totiž len o samotnú platbu. Hoci ide o zďaleka najväčší historicky nariadený daňový doplatok zo strany Európskej komisie (zatiaľ sa doplatky nedostávali cez 2 miliardy eur), nie je to suma, ktorá by Apple položila. Problém spočíva v niečom inom.
Komisia totiž vo svojom rozhodnutí posúdila situáciu ako nepovolenú štátnu pomoc zo strany Írska. Hoci tamojšia daňová sadzba činí 12,5 percenta zo zisku, Apple si v Írsku vymohol už v roku 2003 jej zníženie na jedno percento. V roku 2014 potom podľa komisie predstavovala hladina efektívneho zdanenia európskych ziskov Applu dokonca mizivých 0,005 percenta.
A tým sa dostávame k problému, ktorý dobre ilustruje posledný z číselných porovnaní Venturebeatu. Zatiaľ čo v roku 2011 mal Apple na účtoch v hotovosti už tak ohromných 76 miliárd dolárov, teraz toto číslo stúplo na 232 miliárd.
Problém je z pohľadu Applu ale v tom, že drvivá väčšina - 214 miliárd (v prepočte 193 miliárd eur) - sa nachádza mimo USA, teda v krajinách, ktoré podobne ako Írsko ponúka daňové výhody.
Peniaze za európske iPhony končia "v Írsku"
V Írsku sa Applu hromadia peniaze v jednotke menom Apple Sales International (ASI), ktorá odoberá od subdodávateľov a montovní apple produkty, ktoré ďalej cez predajné siete dodáva koncovým zákazníkom v Európe, Afrike na Blízkom Východe alebo v Indii. Ešte presnejšie - väčšina príjmov je posielaná do virtuálnej centrály tejto spoločnosti, kde zostáva nezdanená.
Keď ste si kdekoľvek v Európe kúpili od oficiálneho predajcu iPhone, kupovali ste ho vlastne od tejto firmy. A vaša platba bola následne (ne)zdanená Írsku.
ASI aj druhá írska jednotka Apple Operations Europe z príjmov odvádza materskej spoločnosti do USA poplatok za vývoj a výskum. Zisk potom zostáva na účtoch virtuálnej ASI a je skôr nezdanený než zdanený.
Od toho, aby sa posielal späť do USA, Apple odrádzajú korporátne daňové pravidlá, ktorým by transakcia podliehala. V USA sa totiž daní 35 percentami a tak firmy využívajú toho, že tejto dani nepodliehajú peniaze, ktoré do USA jednoducho neprevedú. Prax došla tak ďaleko, že si Apple, hoci má v zámorí stámiliardy dolárov, požičiava na výplatu dividend.
Zďaleka to však nie je problém len trojuholníka Apple - Írsko - EÚ. Podobne daňovo lákajú mnohé iné krajiny (v Európe sa riešilo napríklad Luxembursko) a mnohé ďalšie nadnárodné spoločnosti, z veľkej časti tie americké a technologické, to využívajú. Vďaka tomu sa na zámorských účtoch nachádza odhadom 2 bilióny dolárov amerických firiem.
Teraz to ale vďaka aktuálnemu vyvrcholeniu niekoľkoročnej kampane Komisie začína vyzerať, že sa veci pohnú. Zatiaľ Cook v reakcii nazval výzvu Komisie v rozhovore pre írsky Independent politickou hlúposťou, ktorá je založená na vymyslených číslach.
Zároveň varoval, že iniciatíva Komisie povedie k oslabeniu zahraničných investícií. Zrejme aj preto ho podporila aj írska vláda a proti rozhodnutiu sa odvolala. Na ostrove totiž okrem virtuálnej jednotky sídlia aj naozajstné kancelárie Applu zamestnávajúce na šesťtisíc ľudí.
Proti tomu ale prišla so zaujímavým argumentom sama Komisia, ktorá vyzvala jednotlivé krajiny nech sa prihlásia o nedoplatok na daniach za predaje iPhonov a ďalších produktov Applu na svojom území.
USA možno znížia Applu daň
A nakoniec, "svojej" firmy sa zastali aj predstavitelia USA. Tí pritom sami za rovnakú praktiku Apple vyšetrovali. V situácii, kedy začína po ich firmách EÚ chcieť miliardové doplatky, sa však začínajú obávať, že z dlho uchovávaných ziskov firiem si odlomia európske a nie americké verejné rozpočty.
Americkí zákonodarcovia tak podľa Bloombergu pracujú na dohode, ktorá by umožnila tento druh príjmov zdaniť nižšou ako bežnou 35-percentnou sadzbou a tým firmy motivovala, nech sa predsa len rozhodnú poslať zisky do USA. Samozrejme sa témy chopil aj republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump s návrhom, že by v zámorí nazhromaždené zisky amerických firiem mohli byť zdaňované iba 10 percentami.
A možno už táto aktivita prilákala najväčšiu rybu. Podľa toho, čo povedal Cook írskej televízii RTE, plánuje Apple poslať bližšie nešpecifikovaný diel zo stámiliard na zámorských účtoch domov do Ameriky počas budúceho roka.
Nebolo by to po prvý raz, čo by sa americké firmy a vláda na niečom takom dohodli. Jednorazové opatrenie nazvané Homeland Investment Act schválila v roku 2004 už administratíva prezidenta G. W. Busha. Vtedy dovolila v zahraničí uliate príjmy zdaňovať 5,25 percentami namiesto obvyklých 35 percent. Za podmienky, že to firmy následne nevyužijú k dividendám či odkúpeniu akcií, ale investujú formou, ktorá by mala prospieť americkej ekonomike.
Súčasné správanie Európskej komisie - ktorá vyzerá, že to s potieraním daňových kľučiek myslí vážne - ale dáva tušiť, že jednorazové americké daňové prázdniny asi úplným riešením nebudú.