Americká centrálna banka (Fed) dnes podľa očakávania zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do rozpätia 0,75-1,00 percenta. O druhom sprísnení menovej politiky za tri mesiace ju prinútil rast inflácie a pokračujúce silné zvyšovanie zamestnanosti.
Menový výbor po svojom dvojdňovom zasadnutí tiež uviedol, že ďalšie zvyšovanie sadzieb bude "postupné".
Potvrdil sa doterajší zámer
To podľa agentúry Reuters potvrdzuje doterajší zámer zvýšiť v tomto roku túto sadzbu celkovo trikrát. Zvyšovanie sadzieb by sa mohlo v najväčšej svetovej ekonomike začať premietať do mierneho rastu nákladov na firemné a spotrebiteľské úvery.
Investori podľa Reuters odhadovali pravdepodobnosť štvrťpercentného zvýšenie sadzby, ktorá určuje rozpätie úrokov z jednodňových medzibankových úverov, na 95 percent.
Pozornosť finančných trhov sa teraz zameria na to, ako sa krátko po zasadnutí šéfka Fedu Janet Yellenová vyjadrí k tempu budúceho zvyšovania sadzieb.
Dnešným krokom sa Fed tesne priblížil k širšiemu pásmu, v ktorom zvyčajne operoval v minulých desaťročiach, ako základnú sadzbu za finančnej krízy v roku 2008 zrazil v podstate na nulu a začal ekonomiku podporovať aj nákupy dlhopisov. Prvýkrát od tej doby Fed sadzbu zvýšil v decembri 2015 a druhýkrát o rok neskôr.
Pomohol rast inflácie
K ďalšiemu zvýšeniu úverových nákladov v ekonomike tlačí Fed rast inflácie a vývoj na trhu práce. Inflácia spotrebiteľských cien vzrástla vo februári podľa dnešných údajov na nové päťročné maximum 2,7 percenta a údaje z trhu práce za január a február ukázali silné prírastky nových pracovných miest spolu s poklesom miery nezamestnanosti.
Americké akcie od novembrových volieb výrazne rastú a nízka nezamestnanosť tlačí nahor mzdy.
V poslednej dobe umožnil jednoduchšie zvyšovanie úrokov aj zlepšený výhľad svetovej ekonomiky. Hospodársky rast v eurozóne sa mierne zrýchľuje a čínska ekonomika sa javí stabilnejšie než pred rokom.