Dopyt po uhlí sa už druhý rok za sebou znižuje. Zatiaľ čo v rokoch po kríze zaznamenala spotreba uhlia vo svete mierny boom, v rokoch 2015 a 2016 dopyt poklesol a tento trend má pokračovať aj v tomto roku, tvrdí štúdia spoločnosti British Petroleum. Svetová spotreba uhlia padla vlani o 1,7 percenta, produkcia celosvetovo poklesla o 6,6 percenta.
K znižovaniu spotreby uhlia sa pridáva aj Čína, ktorej priemysel a továrne kedysi skonzumovali takmer polovicu vyťaženého uhlia vo svete. Producenti si uvedomujú, že čoraz viac sa oplatia čistejšie a lacnejšie alternatívne zdroje energie. Na znižujúci sa dopyt po uhlí reagujú aj jeho ceny. Vlani na jeseň vyleteli na úroveň 115 dolárov za tonu, no dnes sa držia ledva nad 80 dolármi. Rapídny pokles ceny nemožno očakávať, pretože ako sa znižuje dopyt, klesajú aj jeho zásoby.
Plyn nad uhlím
Rekordérom v znižovaní závislosti od uhlia je Veľká Británia. Jeho spotreba tam poklesla za minulý rok o 52,5 percenta. V Spojených štátoch išla spotreba nadol o 8,8 percenta a v Číne o 1,6 percenta. Dôvody, ktoré jednotlivé krajiny vedú k znižovaniu závislosti od uhlia, sú rôzne. „V niektorých štátoch, napríklad v Čile a Veľkej Británii, sú uvalené prísne normy na uhoľné elektrárne. Na druhej strane je tam produkcia zo solárnych a veterných elektrární lacnejšia,“ tvrdí Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
Čínu zasa k postupnému znižovaniu závislosti od uhlia vedie vysoká miera znečistenia. Tamojšia vláda chce na najbližšie roky podiel uhlia v priemysle znižovať a nahrádzať ho alternatívnymi zdrojmi. Prejavuje sa to už aj na dopyte po zemnom plyne, ktorý len za prvé štyri mesiace kalendárneho roka vzrástol o 12 percent, medziročne o 22 percent. Do roku 2020 chce krajina desať percent elektrickej energie vyrábať zo zemného plynu.
„Ambície čínskej vlády sa ukazujú ako dosiahnuteľné. Nemá to nič s ekonomikou alebo s cenami plynu a uhlia. Je to štátom riadený proces, ktorým vláda naplňuje to, k čomu sa kedysi zaviazala,“ tvrdí pre Bloomberg Laban Yu, analytik energetickej spoločnosti Jefferies Group.
USA proti prúdu
Napriek tomu, že spotrebu aj ťažbu uhlia vlani znižovali aj Spojené štáty, administratíva prezidenta Donalda Trumpa má skôr opačné plány. Po tom, čo Trump zavrhol Parížsku klimatickú dohodu, začal plniť svoje sľuby a neďaleko Pittsburghu v štáte Pensylvánia otvoril pred pár dňami dlhé roky zatvorenú uhoľnú baňu. Ťažobná spoločnosť Corsa Coal tam za podpory Washingtonu zamestnala prvú stovku baníkov. Ďalšie bane majú čoskoro nasledovať. „Investori ťažia z Trumpovej vízie a tamojší ľudia z práce ako zdroja príjmu. Obnovenie ťažby uhlia môže podporiť ekonomiku regiónov, ktoré aktuálne trpia nedostatkom pracovných miest,“ tvrdí Peter Voštinár, analytik spoločnosti Pevoni.
Čistejšia energia je trendom
Pokles spotreby aj ťažby najšpinavšieho fosílneho paliva ukazuje, že globálnym trendom je orientovať sa na čistejšie zdroje energie. „Technologický pokrok priniesol nové metódy ťažby ropy a zemného plynu a trhy sa tešia nadbytočnej ponuke,“ tvrdí Voštinár. Lacnejší plyn motivuje producentov elektriny znižovať dopyt po uhlí. Podobne sa vďaka technologickému pokroku znižujú aj náklady na produkciu energie z vetra a slnka. Tie by mali byť podľa odhadov odborníkov do desiatich rokov lacnejšie ako pri uhlí.
Podobný trend ako v celosvetovom meradle možno pozorovať aj na Slovensku. Klesá u nás spotreba tepla a rovnako s ním aj množstvo uhlia, ktoré sa používa ako palivo na jeho výrobu. „Dovážané uhlie spaľované u nás vytláča ruský zemný plyn a predovšetkým biomasa,“ vysvetľuje Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk. Tento trend je podľa neho spôsobený predovšetkým zvyšujúcimi sa nákladmi súvisiacimi so škodlivými emisiami a finančnou podporou zelenej energie.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
