Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.07.2017, 18:00

Henry Ford: Kapitál na firmu vyzbieral na ulici a odštartoval automobilovú revolúciu

Henry Ford: Kapitál na firmu vyzbieral na ulici a odštartoval automobilovú revolúciu
Zdroj: thehenryford.org

"Ľudia nevedia, že niečo chcú, pokiaľ im to neukážete." Túto vetu preslávil zakladateľ Applu Steve Jobs, no v skutočnosti patrí Henrymu Fordovi. Je to však jedna z veľmi mála vecí, ktoré majú tieto dve ikony biznisu spoločné. Kým Jobs si postavil kariéru na inováciách, Ford ich neznášal.

Od hliny k pare, od pary k benzínu

Tak ako Jobs urobil zo Silicon Valley mekku technológií, Ford má zásluhu na povesti Detroitu ako centra automobilového priemyslu. Tu sa vyučil za zámočníka a založil svoju prvú firmu, Detroit Automobile Company. Tá však dieru do sveta neurobila, práve naopak - potom, čo Ford predal jediný kus svojho prvého "auta" menom Quadricycle (štvorkolka) za 200 dolárov, založil Ford Motor Company. S kapitálom 28 000 dolárov, ktoré vybral v zbierke. Na ulici.

Osud Henryho Forda však takto nemal vyzerať, teda aspoň v predstavách jeho otca, írskeho prisťahovalca, ktorý bol zarytým farmárom a k povolaniu viedol aj svojho syna. Nebyť parnej lokomotívy, ktorá sa pred zrakom Henryho Forda objavila, asi by sme dnes nemali také dostupné autá. 

Para bola v tom čase považovaná za vrchol technológie a panoval názor, že parný pohon nič neprekoná. Fordovi sa to však nezdalo a po štúdiu v Detroite začal experimentovať s látkou, ktorá bola v tom čase odpad - benzínom. Na prelome storočí totiž ešte nikto netušil, čo v budúcnosti dokáže ropa. Ford vyvinul zážihový (benzínový) motor, ktorý poháňal motorový bicykel so štyrmi kolesami.

Pásová výroba

Prvé skutočné auto s benzínovým motorom, ktoré Ford vyrobil, bol prototyp čiernej farby, ktorý dokázal ísť rýchlosťou až 147 kilometrov za hodinu a na 100 kilometrov mu stačilo sedem litrov paliva.

Investorom sa tento nápad zapáčil a firmu (dnes by sme povedali startup) Ford Motor Company finančne podporili. Tejto automobilke patrí prvenstvo pásovej výroby. Nápad vzišiel z hláv samotných zamestnancov, ktorí auto montovali. Vo Forde sa ako v prvej automobilke začala výroba na montážnej linke, akú používajú takmer všetky súčasné automobilky.

Model Ford T vychádzal z linky každých 93 sekúnd už začiatkom storočia a dodnes sa tento čas výrazne neskrátil. Ford robotníkom platil viac, ako iní továrnici - až 5 dolárov na deň. Jeho ľudia si tak mohli stroj, ktorý vyrábali, aj kúpiť. Za 250 dolárov. Cenu sa Fordovi podarilo okresať práve vďaka pásu.

Temná stránka legendy

Henry Ford svojím motorom, sériovou výrobou a nízkou cenou síce spôsobil revolúciu v automobilovom priemysle, no cena za tento prínos bola veľmi vysoká. Ako každý revolucionár, aj on mal svoje vrtochy.

Okrem komplikovanej povahy trpel utkvelou predstavou, že od modelu Ford T nedokáže ľudstvo vytvoriť nič lepšie. Inovácie doslova neznášal. "Môžete mať auto svojej obľúbenej farby. V prípade, že najviac obľubujete čiernu," hovoril Ford. Taký bol konzervatívny.

Nové modely a farby začal Ford vyrábať až oveľa neskôr, na nátlak konkurencie najmä zo strany General Motors a Cadillacu (Cadillac sa pôvodne volal Detroit Automobile Company).

To je však ešte to najmenej. Ford svojim zamestnancom síce štedro platil, no zakázal im mať odbory. Robotníci sa nesmeli ani rozprávať, či si na chvíľu oddýchnuť. Dílerov značky nútil odoberať autá aj napriek kríze, ktorá vypukla pred storočím a o autá nebol taký záujem. Mnohých preto takto nepriamo poslal do krachu.

Ford bol okrem toho antisemita a nacista a nijako sa tým netajil. Písal protižidovské články do novín a keď sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler, posielal mu na narodeniny 50 000 dolárov a navyše štedro podporoval jeho stranu NSDAP.

Na hranici krachu

Možno to bola karma, možno obyčajná smola, no ako sa Fordovi darilo v biznise, tak sa mu nedarilo v súkromí. Ford mal iba jediného syna, Edsela. Ten sa vo svojich 26 rokoch stal generálnym riaditeľom automobilky.

V pomerne mladom veku však zomrel na rakovinu, tak sa jeho otec vo veku 79 rokov vrátil do čela firmy. Edsel však zanechal firmu v pomerne zlom stave, s dlhmi a v strate.

Ford musel dať firmu opäť dohromady, aby ju neskôr zanechal vnukovi, Henrymu Fordovi mladšiemu. Rodina Fordovcov dodnes drží veľký podiel vo firme a patrí medzi najhobatšie rodiny v USA. 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.