Investorov ovláda panika čoraz viac

Svet sa navždy zmenil. Jednoznačne je možné konštatovať, že práve dnes sme svedkami silného procesu transformácie. Výskumní pracovnící z oblasti sociológie či psychológie zaoberajúci sa behaviorizmom, vedou o ľudskom správaní, vďaka tejto skutočnosti paradoxne práve prežívajú svoje zlaté časy, nakoľko objekt ich výskumu, ľudské správanie, sa rovnako výrazne transfomuje ako nutná reakcia na zmeny v rozmeroch globálneho charakteru.

Práve v období prudkých zmien, kedy sa na verejnosť valia rôznorodé prognózy a predpovede, sa umocňuje sila médií a ich vplyvu. V minulosti zastávali skôr funkciu „strážneho psa“, keď sa len hlasno a výrazne ozvali pri významných udalostiach. V súčasnom období však preberaju na seba čoraz viac i mienkotvornú funkciu, svojim obsahom čoraz výraznejšie ovplyvňujú správanie jednotlivca i spoločnosti ako celku.

V dôsledku zmien, informácií a prognóz častokrát jednotlivec, z investorského pohľadu nevie, ako má zareagovať a tak monitoruje vzorce správania sa svojho okolia v snahe o ich kopírovanie, snaží sa o splynutie s davom. Investor preto priam lipne na odborných prognózach a predpovediach, nakoľko sa z nich snaží predikovať budúcnosť. Závery mnohých overených štúdii hovoria, že drvivá väčšina ľudí by radšej vymenila i horšie ale zaručene overené vyhliadky do budúcnosti za nejasnú, nekonkrétnu hoc i omnoho pozitívnejšiu prognózu. Znamená to, že pre súčasného investora je najviac zdrvujúca neistota, naplno sa tak prejavuje neofóbia ako panický strach zo zmien a všetkého nového.

Sila sugescie

Zaujímavým prikladom z histórie je príbeh o prognóze o nedostatku cukru ako komodity a jej paradoxné naplnenie. Formou médií a spoločenských klebiet sa rozšírila neoverená fáma, že cukor sa stane nedostatkovým tovarom. A tak ľudia začali neuvážene s nákupom veľkých množstivev cukru prevyšujúcim ich osobnú potrebu a tak na základe sugescie a faktu, že vykúpili všetok dostupný cukor v maloobchode, reálne tak naplnili skutkovú podstatu nepodloženej domnienky. Môžeme to spätne hodnotiť ako učebnicový príklad spoločenského zlyhania, kedy racionálne argumenty a správanie sú potlačené a ustupujú sile davovej psychóze a jej dôsledkom.

Zmeny správania

Negatívne predpovede či vyhodnotenia udalostí majú za následok zmeny v investorskom správaní. Jedným z typických príkladov, ktorý demonštruje vnútornú neistotu investorskej verejnosti, je skracovanie investičných horizontov vzhľadom na neistotu a strach z budúcnosti. Investor tak nedokáže akceptovať potenciálne zmeny v budúcnosti a tak sa ich týmto spôsobom snaží eliminovať. Došlo aj ku posunu samotného vnímania, niekdajšiu strednodobú investíciu súčasne klient vníma jednoznačne dlhodobo.

Šírenie poplašných správ môže mať deštruktívny účinok aj na manažovanie investičnej stratégie v neprofesionálnom i profesionálnom meradle. Znamená to, že investor na základe negatívneho informačného nátlaku neuvážene prehodnocuje svoje investičné ciele, v horšom prípade ich úplne mení, čím dochádza ku pokriveniu rámca investičnej stratégie i samotnej filozofie riadenia investície, čo sa prejavuje zväčša negatívne na investičnom výsledku. Typickým doplnkovým sprievodným javom tohto druhu správania sa je zmätenosť a realizácia urýchlených investičných rozhodnutí a ich časté striedanie, tzv. „investorská panika“.

Syndróm pasivity

Jedným z mnochých syndrómov správania sa investorov, ktorý sa prejavuje ako reakcia na udalosti či ako očakávanie naplnenia predikcií, je nečinnosť v podobe letargie a pasivity. Prirovnáva sa ku strkaniu hlavy do piesku, kedy jednotlivec očakáva, že všetko negatívne takpovediac prehrmí, a po stabilizácií situácie znovu obnoví svoje aktvity. Je to správanie prameniace z pohodlnosti človeka, jeho strachu, že svojou aktivitou ešte viac umocní subjektívne vnímaný negatívny dopad na jeho investičné rozhodnutia.

Syndróm uzavretej obálky

Na základe nedávno realizovanej štúdie v Austrálii bol opäť spozorovaný sporadicky sa objavujúci syndróm anomálie ľudského správania, tentokrát týkajúci sa reportingu ku zverenej investícií. Zjednodušene povedané, ak trh aktuálne prežíva recesiu a prognózy sú rovnako negatívne, klient sa obáva otvoriť obálku, v ktorej sa nachádza napr. periodický výpis ku stavu jeho investičného konta. Obálka ostáva čast krát neotvorená po dlhý čas, niekedy aj navždy. Naproti tomu v čase „býčieho trhu“ klient dychtivo otvára obálku už pri poštovej schránke či vo výťahu, ako dôsledok prirodzenej ziskuchvtivosti a syndrómu lakomstva.

Syndróm lakomstva

Tento druh správania a reakcie je starý ako ľudstvo samo, je dokonca spomenutý aj v biblii, ako jeden z hriechov. V investorskom správaní sa prejavuje zväčša pri rastúcich trhoch a manažovaní investície. Profesionálny investor si nastaví či už oficiálne alebo len mentálne hranicu zisku, ktorú by chcel dosiahnuť na základe pozitívnych prognóz v konkrétnom investičnom horizonte. Zmena investorského správania - syndróm lakomstva sa naplno prejavuje vtedy, ak klient nedokáže napríklad uzavrieť obchod alebo zaknihovať, resp. realizovať zisk, ak aktuálne dosiahne vopred stanovenú hranicu zisku. Neustále ho poháňa ziskuchtivosť, až chorobná obsesia profitom, ktorá často spôsobuje, že investor precení potenciál rastu finančného nástroja. Výsledkom je, že sa jeho zisk zníži kvôli jeho vlastnej slabej finančnej disciplíne.

Pozitíva zmien v investorskom správaní

Majú súčasné zmeny investorského správania aj nejaké pozitíva? Určite áno. Ako príklad môžeme uviesť skutočnosť, že došlo ku zreálneniu tzv. investorských očakávaní, reálnejšiemu a obozretnejšiemu vnímaniu prognóz a predikcií. Rovnako investor pristupuje zodpovednejšie ku svojim aktívam, znamená to, že i ťažšie vydáva peniaze za účelom spotreby či investovania, skracuje investičné horizonty, ponecháva si vyššiu pomernú časť disponibilných peňažných prostriedkov svojho investičného portfólia, nepreceňuje schopnosti finančného nástroja, investičného manažéra, trhu ani seba. Proaktívny, dlhodobý investor vníma zmeny i v pozitívnom rozmere, snaží sa kontinuálne identifikovať nové investičné príležitosti, snaží sa zúročiť svoje skúsenosti, pričom aktívne pracuje s prognózami, avšak v rozumnej a zdržanlivej miere, ich kombinácií, využívajúc ich vo svoj i spoločensky užitočný investičný prospech.