Nový zákon o konkurze, ktorý parlament nakoniec schválil, sa podstatne zmenil oproti tomu, aký ste v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti pôvodne vypracovali. Len pri jeho schvaľovaní prijali poslanci ďalších asi 200 pozmeňovákov. Zachovala sa jeho základná filozofia?
- Napriek výrazným zmenám mnoho z pôvodnej filozofie zostalo zachované. Zjednodušene povedané, účelom nového zákona bolo pomôcť riešeniu situácie veriteľov úpadcu, keď nízka výťažnosť konkurzov bola dlhodobo najviac kritizovaným dôsledkom doterajšej kombinácie stavu zákona, úpravy konania, postupov správcov a situácie na súdoch. Filozofia zákona bola a stále je podriadená tomuto účelu a aj naďalej kladie dôraz na zvýšenú zodpovednosť osôb zúčastnených na riešení úpadku a uspokojovaní veriteľov. Ostala zachovaná aj ochrana práv zabezpečených veriteľov, a aby ich uspokojenie bolo čo najrýchlejšie. Podporuje reštrukturalizáciu ako alternatívu konkurzu s pružnou úpravou tak, aby jej výsledkom mohlo byť v zásade akékoľvek riešenie prijateľné pre veriteľov. Zákon aj naďalej stanovuje viac principiálne než formálne požiadavky na speňažovanie majetku a tiež pripomína možnosť neformálnej reštrukturalizácie - opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku.
Je teda podľa vás nová verzia lepšia? Ktoré z pripomienok vás najviac pozitívne či negatívne zaujali?
- Hodnotenie, čo je negatívne a čo nie, stráca v tomto kontexte výpovednú hodnotu. Problém sa vždy môže skrývať v detaile a v tomto smere proces zmien v mnohých ohľadoch zlepšil legislatívnu čistotu predpisu, jeho previazanosť na iné normy a podobne. Pôvodne sme sa snažili, aby právna úprava bola čo najjednoznačnejšia a nepripúšťala (pokiaľ možno) rôzne interpretácie. Takýmto postupom by bol však rozsah zákona ešte väčší a prílišná podrobnosť úpravy bola vnímaná ako odchýlka od tradícií slovenskej legislatívnej praxe, ktorá zvykla pracovať s vysokou mierou zovšeobecnenia a spoliehať sa na aplikáciu a interpretáciu práva súdom.
Preto predkladateľ aj zákonodarca v niektorých prípadoch uprednostnili cestu jednoduchosti a skrátenia zákona pred jej podrobnosťou a rozsiahlosťou. Nie som si istý, či zjednodušenie, respektíve zovšeobecnenie, zohrá vo všetkých prípadoch len pozitívnu úlohu. Napríklad vzťahy súvisiace s odporovaním právnym úkonom a jeho účinkami sú veľmi komplexné a myslím si, že k zvýšeniu právnej istoty by pomohla detailnejšia úprava než bola napokon prijatá. Napriek tomu ani v tomto ani v inom ohľade si nedovolím tvrdiť, že jedno alebo druhé riešenie je horšie alebo lepšie. Len prax ukáže, či zjednodušenie bude prínosom alebo zdrojom interpretačných problémov.
Čo by ste ešte spravili inak?
- Nie som si celkom istý ani správnosťou koncepcie náhodného výberu správcov. Viem, že existujú pádne dôvody na presadzovanie transparentnosti v tomto procese. Na druhej strane však bude veľmi dôležité, aby regulácia profesie správcov zabezpečila takmer absolútnu zastupiteľnosť ktoréhokoľvek správcu. To znamená rovnocennosť správcov v profesionalite, skúsenostiach, personálnych a technických predpokladoch, poistnom krytí... Ak regulácia toto nezabezpečí, minimálne po ustanovenie správcu veriteľskými orgánmi, môžu vzniknúť problémy napríklad s nedostatkom kapacity malej správcovskej kancelárie na správu majetku veľkého úpadcu, čo nemusí byť vždy v záujme veriteľov. Alternatívnou cestou mohla byť taká úprava činnosti správcov, pri ktorej by nebol žiaden záujem na ustanovení "konkrétneho" správcu, ale iba záujem na ustanovení správcu, ktorý sa najlepšie zhostí úlohy s prihliadnutím na jej okolnosti. Predkladateľ však dospel, zrejme vzhľadom na svoje poznatky, k iste odôvodnenému názoru, že v tomto čase je náhodný výber najlepšou garanciou ochrany záujmov veriteľov, s čím rozhodne nepolemizujem.
Niektorí podnikatelia protestujú proti tomu, aby bola platobná neschopnosť upravená mimo zákona, iba vyhláškou. Považujete tento model za správny? Podnikatelia tvrdia, že to vnesie neistotu do podnikania, keďže si nikdy nebudú môcť byť istí, čo bude v budúcnosti hodnotené ako predĺženie a platobná neschopnosť.
- Tento problém sa mi javí v praktickej rovine trochu zveličený. V prvom rade, pokiaľ ide o platobnú neschopnosť, vykonávací predpis môže ťažko pozmeniť princíp jasne vyjadrený v zákone. Pokiaľ ide o predĺženie, ide o ekonomickú kategóriu, ktorá má veľmi úzku väzbu na predpisy a pravidlá účtovania a výkazníctva. Tie prechádzajú dramatickými zmenami v snahe dosiahnuť čo najväčšie zreálnenie účtovníctva a výkazníctva. V tomto smere nás nepochybne budú čakať ďalšie reformy. Je v záujme spoločnosti aj podnikateľov, aby úprava úpadku vždy zodpovedala najaktuálnejšej praxi v účtovníctve. Preto, aj vzhľadom na očakávaný vývoj, je siahnutie po úprave vykonávacím predpisom zrejme správnym krokom, pokiaľ vykonávací predpis bude vždy odrážať aktuálnu prax.
Mnohé lehoty sa predĺžili, oproti pôvodne navrhovaným. Myslíte si, že aj tak sa podarí naplniť to základné, teda zrýchliť konkurzy?
- Pre vedenie konania je "zdravé", aby boli stanovené lehoty na mnohé procesy mechanického charakteru, kde niet objektívneho dôvodu na to, aby neboli dodržané. Zavedené lehoty by mali urýchliť administratívne postupy v riešení úpadku. Na druhej strane, snaha o odhad či dokonca reguláciu celkovej lehoty trvania konkurzu sa mi zdá v tomto štádiu zbytočnou. Celkové predĺženie pôvodne navrhovaných lehôt zrejme vychádza zo zreálnenia možností súdov, podľa poznatkov predkladateľa či zákonodarcu.
Myslíte si, že nový zákon pomôže skrátiť podľa konkurzných sudcov najzdĺhavejšiu časť konania - speňažovanie majetku?
Skrátenie konania a speňaženia je len jedným z kľúčov k naplneniu účelu reformy. Bude na správcoch a ich odbornej zdatnosti, ako aj na dôslednom uplatňovaní práv veriteľmi, aby sa v každom jednotlivom konaní dosiahol uspokojivý pomer medzi dĺžkou trvania speňažovania, jeho výťažkom a naň vynaloženými nákladmi.
StoryEditor