StoryEditor

Presadili sa proti optike starej Európy

19.12.2004, 23:00
Sťahovanie výrobných podnikov z 15 starých členských krajín Európskej únie do 10 nových krajín a Bulharska a Rumunska sa nepáči pôvodným krajinám únie.
Sťahovanie výrobných podnikov z 15 starých členských krajín Európskej únie do 10 nových krajín a Bulharska a Rumunska sa nepáči pôvodným krajinám únie. Vyplýva to z materiálu, ktorý z vlastnej iniciatívy pripravil a v uplynulom týždni začal o ňom rokovať Európsky hospodársky a sociálny výbor. Podľa analýzy komisie, ktorú viedol Španiel Rodríguez García Caro, by mala pätnástka predísť dôsledkom dislokácie podnikov v rámci EÚ25. Podľa nej by prinajmenšom únia mala financovať a podporovať iba novozaložené podniky, ktoré vytvárajú novú produkciu, a nie tie, ktoré iba prenášajú existujúcu výrobu alebo služby z iných krajín v rámci únie. V diskusii dokonca predstavitelia zo starých členských krajín navrhovali zastaviť financovanie z eurofondov pre štáty, ktoré prijímajú podniky zo starých členských krajín únie.

Lákajú nižšie mzdy, nižšie náklady
Správa komisie požaduje venovať úsilie na vyrovnávanie rozdielov vo výrobných podmienkach všeobecne, a najmä vo výrobných nákladoch medzi východnou a západnou Európou. Konštatuje, že krajiny strednej a východnej Európy ponúkajú výhodnejšie daňové režimy a priaznivejšie ceny energie; okrem toho náklady na prácu a energetiku sú omnoho nižšie čiastočne z dôvodu obmedzenej participácie pracovníkov. Toto umožňuje podnikom súťažiť na báze nižších nákladov. V týchto krajinách ich lákajú nižšie mzdové náklady, lacnejšie dodávky, menej prísne predpisy, daňové výhody a úľavy, asymetrické pomocné opatrenia. Zároveň sú tieto krajiny otvorené zahraničným investíciám, pretože si uvedomujú, že zabezpečia väčší stimul pre svoje ekonomiky.

Dôsledky v starých krajinách
Podľa analýzy viac budú postihnuté dislokáciou sektory ako sú textilný, odevný, automobilový priemysel, informačné a komunikačné technológie. Sťahovanie podnikov postihne staré krajiny podľa analýzy stratou konkurencieschopnosti a kvôli vyšším mzdám a prísnejším environmentálnym normám a iným faktorom sa im ťažšie konkuruje spoločnostiam v iných regiónoch, ktoré ponúkajú priaznivejšie podmienky na znižovanie priemyselných nákladov. Dôsledkom by bolo, že v úsilí konkurovať spoločnostiam s nízkymi nákladmi, by mohli byť nútené investovať čoraz menej do výskumu.
Podstatným dôsledkom je strata pracovných miest a zhoršovanie pracovných príležitostí pre stále rastúci počet zamestnancov v postihnutých regiónoch a sektoroch. To by vyústilo do zvýšenej sociálnej exklúzie a štáty by boli nútené venovať väčšiu časť svojho rozpočtu na sociálne výdavky. Tento trend povedie v E15 k pomalšiemu hospodárskemu rastu.

Starosť iba o E15?
Keďže však komisia nevidí reálnu šancu vyrovnať sa s výhodami nízkonákladovej výroby v strednej a vo východnej Európe, považuje za najdôležitejší záver svojej analýzy zameranie sa na neustále zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom pokračujúcej inovácie v 15 starých krajinách únie, na vývoj vysokokvalitných výrobkov a budovanie konkurenčných výhod inováciami obchodu, a najmä výrobného procesu.
"Komisia sa pozerala na problém tak, ako by Európskou úniou bolo iba 15 starých členských krajín," konštatoval člen výboru Viliam Páleník z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Po pripomienkach zástupcov nových krajín a ostrej diskusii analýzu napokon výbor stiahol z rokovania a zadal prepracovať úplne novej komisii, v ktorej sú už aj zástupcovia z nových krajín. "Upozornil som, že staré štáty únie majú stále trikrát vyšší prílev zahraničných investícií na obyvateľa ako nové a vnútorná dislokácia podnikov medzi 25-kou je žiaduca z hľadiska konkurencieschopnosti únie ako celku," povedal Páleník pre HN.

Prospešné pre celú úniu
Páleník v pozmeňujúcom návrhu uviedol, že interná relokácia výroby je z hľadiska rozvoja EÚ25 žiaduca a nevyhnutná, nezníži produkciu EÚ25 ako celku, ba, naopak, podporí ciele Lisabonskej stratégie, na rozdiel od relokácie výrob do krajín mimo únie, ktorej efekty sú menej priaznivé. "Nová produkcia v nových krajinách únie, ktorá nahradí produkciu v krajinách starej pätnástky alebo vytvorí novú produkciu, rozhodne nezníži, skôr zvýši hrubý domáci produkt únie. Vytvorí dodatočné dôchodky, ktoré vytvoria dodatočný dopyt po produkcii z EÚ25. Zvýši zisky materských podnikov v EÚ15, ktoré ich využijú na zvýšenie svojej konkurenčnej schopnosti," tvrdí Páleník.

Výhody krajín E10
- nižšie mzdové náklady;
- lacnejšie dodávky;
- menej prísne predpisy;
- daňové výhody a úľavy;
- asymetrické pomocné opatrenia;
- technológia.

Dôsledky v krajinách E15:
Strata konkurencieschopnosti
Obmedzené vytváranie know-how
Tendencia znižovať náklady
Strata pracovných miest a zhoršovanie pracovných príležitostí
Pomalší hospodársky rast

Hodinové mzdové náklady a produktivita práce ( v euro, roku 2000)
 

Hodinové mzdové náklady *

Produktivita práce na jedného zamestnanca

Počet hodín odpracovaných týždenne( rok 2002)

EU25

19,09

51,9

39,2

EU15

22.21

57.6

38.7

Česká republika

3,90

16,90

42.4

Estónsko

3,03

12.0

40.8

Cyprus

10,74

N/A

40.9

Lotyšsko

2,42

12.0

43.6

Litva

2,71

10,70

39.4

Maďarsko

3,83

17.0

41.2

Malta

N/A

N/A

N/A

Poľsko

4,48

16,90

42.7

Slovinsko

8,98

25,40

41.3

Slovensko

3,06

13,30

42.1

N/A: nie sú k dispozícii žiadne údaje,*: Údaje pre EÚ 25 nezahŕňajú Belgicko a Maltu. Údaje pre EÚ15 nezahŕňajú Belgicko.
Zdroj:ESHV/ Eurostat
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. máj 2024 00:56