Premávka na diaľnici od Bratislavy po Trnavu onedlho zhustne, najmä kvôli kamiónom a nákladným autám. Tie budú prúdiť do nových fabrík. Odborníci odhadujú, že k 30-tisíc vozidlám, ktoré úsekom denne prejdú, sa po spustení závodu Kia/Motors pridá 1 200 až 1 500 kamiónov. Ďalšie budú jazdiť do automobilky PSA Peugeot Citroën pri Trnave, do nových priemyselných parkov alebo do rôznych logistických centier, ktoré obkolesia diaľnicu. Koľko áut bude denne jazdiť po diaľnici však nevie nikto, pretože dopravné štúdie o zvýšenej intenzite na slovenskej cestnej sieti sa len začínajú spracúvať.
Šesť prúdov do Trnavy?
"Diaľnica Bratislava - Trnava sa projektovala s výhľadom na 80 rokov, na 45-tisíc vozidiel denne, takže voľnú kapacitu ešte má. V tomto úseku nejaký vážny zádrh s príchodom významných investícií neočakávam," hovorí profesor Žilinskej univerzity a nezávislý poslanec parlamentu Ján Mikolaj. "Skutočne zlá situácia môže nastať v smere Žilina - východ," myslí si profesor.
Z prepočtov Žilinskej univerzity podľa Mikolaja vychádza, že úsek Bratislava - Trnava sa prípadne môže bez väčších problémov rozšíriť na šesť pruhov. Deliaci pás je totiž dosť široký a ochranné pásmo okolo komunikácie patrí cestárom. Keďže tovar bude do každej fabriky prúdiť zo všetkých smerov - po kružnici - zaťaženie sa rozloží a znížením cestovnej rýchlosti sa dá dosiahnuť požadovaná kapacita na cestách.
Zo Žiliny na východ je však spojenie chabé. Výstavba tejto časti diaľnice sa má financovať zo súkromných zdrojov, čo je podľa Mikolaja nevyskúšaný model a skrýva v sebe viaceré riziká.
Vo zvláštnom pruhu
Podľa Petra Schlossera z Útvaru dopravných analýz a modelovania Slovenskej správy ciest diaľnica z hlavného mesta do Trnavy nápor kamiónov zo žilinskej automobilky vydrží. "V Nemecku je 60-tisíc vozidiel na štvorpruhovej diaľnici denne bežný jav," tvrdí Schlosser. Vzhľadom na Kiu pribudnú v prepočte tri kamióny za minútu, čo je podľa Schlossera zanedbateľné množstvo. "Časom sa však môže stať, že pravý pruh sa vyhradí výlučne pre nákladnú dopravu a osobným autám zostane len pruh ľavý, ako je to v Nemecku," hovorí Schlosser.
Podstatne horšia situácia je podľa neho na bratislavskom diaľničnom úseku Mierová - Senecká s priemernou intenzitou 60-tisíc, v špičke až 100-tisíc vozidiel denne. Najviac zaťažený je Prístavný most. V 80. rokoch minulého storočia ho naprojektovali s výhľadom do roku 2010 na kapacitu 50-tisíc vozidiel denne, čo je dávno prekonané. Keďže most má čiastočne konzolovú konštrukciu, je otázne, či sa dá rozšíriť a pritom znesie zvýšený nápor kamiónov.
"Práve v tomto roku sa robí pravidelné sčítanie dopravy, takže budú k dispozícii aktuálne čísla súčasného stavu zaťaženia na cestách," hovorí riaditeľ odboru cestnej infraštruktúry na ministerstve dopravy Marián Miškovič. Súhlasí s tým, že Prístavný most melie takpovediac z posledného, takže sa už spracúvajú štúdie na zlepšenie obchvatu Bratislavy. "Návrh na napojenie na diaľnicu do Rakúska má tri varianty. Jedným z nich je nový most cez Dunaj v smere od križovatky v Jarovciach," spresňuje Miškovič. Bratislava je podľa neho dopravné srdce Slovenska a keď nebude fungovať, celý systém skolabuje.
Lievik na obzore
Dlhodobý vývoj zaťaženia, ktoré prinesú nové podniky, dosiaľ nikto nezmapoval. "Neviem o tom, že by sa doteraz niekto venoval dlhodobému vývoju dopravných intenzít v území z hľadiska prichádzajúcich investícií," hovorí riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.
V najbližšom období ťažkosti na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou nepredpokladá. "Je to až otázka strednodobého výhľadu," hovorí Palčák. Tak isto ako profesor Žilinskej univerzity Mikolaj vidí ako problémový úsek na východ od Žiliny: "Úsek Žilina - Martin - Turany bude problémom hneď," tvrdí Palčák. Už teraz sú na úseku kritické stavy, kapacita komunikácií nevyhovuje aj bez zásobovania do fabrík s polhodinovou presnosťou. "Kolaps je veľmi pravdepodobný," myslí si Palčák.
Šéf výskumného ústavu dopravného varuje, že ak Slovensko zavedie mýtny systém neskôr ako okolité krajiny, môže sa situácia na cestách veľmi zhoršiť. "Zbytočne sa staneme tranzitnou krajinou, cez ktorú budú podnikatelia v doprave po náhradných trasách obchádzať spoplatnené cesty," upozorňuje Palčák. Vládnou prioritou je spojenie Bratislavy a Žiliny, pričom o smere ďalej na východ, kde sa pripravujú viaceré investície, sa už hovorí pomenej. "No nepríjemná situácia môže vzniknúť práve tam," uzatvára Palčák.
Čo sa nestihne v termíne:
Diaľničný úsek cez Považskú Bystricu dlhý takmer desať kilometrov (zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť)
Rozšírenie cesty 1. triedy Strážov - Žilina dlhý 2,5 km (zabezpečuje Slovenská správa ciest)
Samotný prístup do areálu Kia/Motors dlhý 6,5 km (zabezpečuje Govinvest Žilina)