StoryEditor

Vlakom do Košíc za 3,5 hodiny o desať rokov

To, čo je už dnes bežné v krajinách západnej Európy, by sa malo na Slovensku stať realitou až v budúcom desaťročí. Vlaky z Bratislavy do Žiliny by v roku 2012 mali jazdiť rýchlosťou 160 km/h.
To, čo je už dnes bežné v krajinách západnej Európy, by sa malo na Slovensku stať realitou až v budúcom desaťročí. Vlaky z Bratislavy do Žiliny by v roku 2012 mali jazdiť rýchlosťou 160 km/h. Podobnou rýchlosťou do Košíc sa však dostaneme najskôr o desať rokov, keď by sa mala táto trasa dať zdolať za 3,5 hodiny. Vyplýva to zo zámerov Železníc SR, ktoré sú zapracované do vládnych priorít pre budovanie dopravnej infraštruktúry na roky 2007 až 2013.
Trasa cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou je súčasťou Eurokoridoru V. Ten je jednou z kľúčových dopravných tepien na Slovensku, aj v Európe. Spája šesť krajín, a to Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu. Meria spolu 2 831 kilometrov, pričom jeho slovenská vetva je dlhá 536,2 kilometra.
Odhad nákladov
"Odhaduje sa, že celková modernizácia slovenskej časti koridoru V by si vyžiadala dve miliardy eur, hoci tento odhad je starý niekoľko rokov a reálne náklady zrejme budú vyššie," konštatuje hovorkyňa spoločnosti Nela Blašková. Vláda dokonca v rokoch 2007 až 2013 predpokladá železničné projekty za viac ako 2,6 miliardy eur.
Podľa investičného plánu ŽSR sa trať len po Žilinu zmodernizuje do roku 2012. Ako pre HN dodáva generálny riaditeľ firmy Roman Veselka, to, kedy sa podarí prispôsobiť aj zvyšok trate aspoň na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, je otázne.
Česi popredu
Okrem krajín ako Nemecko či Francúzsko dnes už rýchlosťou 160 km/h jazdia napríklad aj vlaky Pendolino v Česku. Technicky sú schopné dosiahnuť 240-kilometrovú rýchlosť, no na stredoeurópskych tratiach sa potenciál rýchlovlakov zatiaľ využiť nedá. O vlaky Pendolino prejavili záujem aj slovenské železnice, ešte v roku 2003 ich chceli nakúpiť spolu Českými dráhami. Nakoniec im to však neumožnili investičné reštrikcie.

Na Slovensku sa neuvažuje ani o budovaní rýchlotratí. Tie sú mimoriadne nákladné a vo svete sa stavajú zväčša za pomoci súkromného kapitálu. Niekoľko rokov stará analýza ich orientačných nákladov tak zostala v archíve ministerstva dopravy.
Popri koridore V sa modernizuje aj koridor číslo IV, ktorý je tiež v neuspokojúcom stave. Ten spája Nemecko s Tureckom a na našom území je to 203 kilometrov. Cez Slovensko vedie aj malá časť koridoru VI, vedeného zo severu na juh naprieč strednou Európou.

Diaľnice sa rozšíria na východ i na sever

V rokoch 2007 až 2013 sa má na Slovensku postaviť takmer sto kilometrov diaľnic. Prioritné sú projekty potrebné na spustenie automobilky Kia Motors pri Žiline. Z Kohézneho fondu má na ne plynúť takmer 14 miliárd korún.
Najväčšie sumy zhltnú úseky, ktoré spoja Bratislavu s Košicami. Podľa uznesenia vlády sa tak má stať do roku 2010 a Kohézny fond na ne prispeje približne 41 miliardami. Bude sa tiež pokračovať v úsekoch smerom na Poľsko.
"Niektoré projekty ešte nemajú dokončené posúdenie vplyvu stavieb na životné prostredie, čo je veľmi dlhý proces a trvá v priemere šesť rokov," hovorí riaditeľka odboru implementácie projektov cestnej infraštruktúry na ministerstve výstavby Eva Dulebová. Pripomína, že variant, ktorý odporučí ministerstvo životného prostredia, ešte musí schváliť rezort dopravy.
Podľa Dulebovej je Slovensko príliš demokratické. "Diaľnice sa stavajú vo verejnom záujme a vyspelé krajiny to aj tak berú," tvrdí. Pochopiteľne, občania sa majú právo vyjadriť ku každej stavbe, no nie v každom konaní. Keď sa raz trasa diaľnice určí, je záväzná a nemôže sa stať, aby súd po viac ako desiatich rokoch zrušil územné rozhodnutie. Stalo sa to nedávno na rýchlostnej komunikácii pri Žarnovici, kde sú už pridelené prostriedky z eurofondov a nedá sa vylúčiť, že sa všetko začne odznovu.
Napríklad v Nemecku zašli tak ďaleko, že pri výstavbe diaľnic vôbec nepoužívajú stavebný zákon. Majú špeciálnu časť v cestnom zákone, čím sa príprava výstavby podstatne urýchli.
Fenomén, ktorý sa v slovenských podmienkach objavuje veľmi často, je uzatvorenie tendra na dodávateľa ešte pred vydaním stavebného povolenia. Podmienky sa tak stanovia len na základe územného rozhodnutia a bez toho, aby účastníci výberového konania poznali výšku vyvolaných investícií, ktoré majú rastúci trend.

Projekty plánované na roky 2007 – 2013
DIAĽNICE
Úsek

Dĺžka (km)

Cena (mld. Sk)

Charakter

D1 Sverepec - Vrtižer 9,6 8,8 Projekt Kia
D3 Hričovské podhradie - Žilina 6,9 5,9 Projekt Kia
D3 Svrčinovec - Skalité 11,4 7,8 Smer na Poľsko s odbočkou na ČR
D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec 5,6 4 Smer na Poľsko s odbočkou na ČR
D1 Hubová - Ivachnová * 15,2 15,1 Spojenie Bratislava - Košice
D1 Turany - Hubová * 13,8 17 Spojenie Bratislava - Košice
D1 Prešov záp. - Prešov juh 10 9,2 Spojenie Bratislava - Košice
D3 Kys. N. Mesto - Čadca juh 11,5 7,1 Smer na Poľsko s odbočkou na ČR
D3 Brodno - Kys. N. Mesto 9,7 8,4 Smer na Poľsko s odbočkou na ČR
spolu za Kohézny fond 93,7 83,2  
ŽELEZNICE
Úsek

Koridor

Náklady (v mld. Sk)

Medzinárodný význam

Trnava-Piešťany   5,034 V. Eurokoridor 
Piešťany – Nové Mesto nad Váhom Neznáme, pokračuje verejná súťaž V. koridor
Nové Mesto nad Váhom – Púchov Neznáme, pokračuje verejná súťaž V. koridor
Púchov – Žilina Neznáme, pokračuje verejná súťaž V. koridor
Zdroj: MDPT SR, ŽSR

Medzi návrhmi prioritných projektov je aj technický unikát. Laná zaveseného mosta nad Váhom  na diaľničnom úseku D1 Sverepec - Vrtižer sú umiestnené v strednom deliacom páse. Plný profil diaľnice je len na jednej konštrukcii a nepostavia sa - ako býva zvykom - dva samostatné mosty pre každý smer. Vizualizácia: Dopravoprojekt, stredisko Liptovský Mikuláš

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
02. máj 2024 20:36