Predvolebná podpora, ktorú dali odbory strane Smer, sa oplatila. Návrh nového Zákonníka práce im totiž vychádza maximálne v ústrety.
Dnes nebude nočná
Odbory budú podľa návrhu môcť priamo vstupovať do rozdelenia pracovného času, čo by napríklad v automobilkách znamenalo, že spoluurčia, na aké dni a koľko hodín majú byť rozložené zmeny. Okrem toho by musel topmanažment štátnych aj súkromných firiem odborom pravidelne - a písomne - hlásiť, či je firma v dobrej ekonomickej kondícii.
Návrh sa okamžite dostal pod tvrdú kritiku zamestnávateľov. "Odbory predsa nenesú podnikateľské riziko, tak neviem, prečo by mali mať právomoc podieľať sa na riadení," komentuje návrh, ktorý by sa mohol dostať na rokovanie vlády koncom marca, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Juraj Borgula z Republikovej únie zamestnávateľov sa zasa obáva, že by odbory v praxi mohli nahradiť zamestnanecké rady.
Ministerstvo práce sa podľa štátnej tajomníčky Emílie Kršíkovej pri tvorbe zákonníka inšpiraovalo západnou Európou."Neviem, či staré štáty únie, vzhľadom k nízkemu hospodárskeho rastu majú byť pre nás vzorom," oponuje Kičina.
Disciplína až do konca
Do návrhu nového Zákonníka práce ministerstvo paradoxne zapracovalo aj zmenu, ktorá je charakeristická skôr pre pravicovú politiku: Dáva zamestnávateľom možnosť pokutovať zamestnanca v prípade, ak dajú výpoveď, no odídu skôr, ako uplynie zákonná dvojmesačná lehota. Výška pokuty sa pritom rovná jednému mesačnému platu.
Úprava zákonníka práce stále rozdeľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľov. Výrazný posun nepriniesli ani ďalšie rokovania. Plánovanú zmenu zamestnávatelia považujú stále za škodlivú pre trh práce, pre celú ekonomiku Slovenska a v konečnom dôsledku i pre zamestnancov. Ministerstvo práce hovorí, že ich výhrady ako jednej zo záujmových skupín sú legitímne, zmeny ale podľa neho trh práce nenarušia.
Paragrafové znenie novely má opustiť ministerstvo práce približne v polovici februára. Potom by malo nasledovať pripomienkovacie konanie. Vláda by mala novelu zákonníka schváliť v marci.
Výhrady na oboch stranách
Zamestnávatelia zatiaľ nepresadili zrušenie zmien pôvodne zamýšlaných ministerstvom. Zo 150 bodov podľa informácií z ministerstva nesúhlasia zo 16-timi. Odborári majú výhrady voči piatim bodom.
Zamestnávatelia majú jednu z najväčších výhrad k znovuzavedeniu odstupného, ktoré vyplatia zamestnancom po ukončení pracovného pomeru pre organizačné zmeny na strane zamestnávateľa. Odstupné má doplniť doteraz platnú výpovednú lehotu. "Zamestnávateľ nemôže prenášať riziko podnikania na zamestnanca. Keď nemá zákazku nemôže prenášať všetky dôsledky straty na zamestnanca," hovorí štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková. Odstupné je podľa nej bežné i v krajinách pôvodnej európskej päťnástky. "Neviem, či staré štáty únie, vzhľadom k ich fáze ich hospodárskeho rastu, majú byť pre nás vzor," hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Je podľa neho otázkou menšieho zla, či v prípade, neúspechu podniku prepustiť 20 zamestnancov a umožniť ďalším 80-tim, aby pracovali ďalej, alebo držať umelo zamestnaných všetkých zamestnancov a neskôr ich všetkých prepustiť.
Sporné znižovanie nadčasov
Podľa ministerstva Európska únia vyžaduje zníženie nadčasov z 250 o sto. Juraj Borgula, člen ekonomickej komisie Republikovej únie zamestnávateľov a hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu ale hovorí, že únia prikazuje, len zamedziť možnému núteniu zamestnancov k nadčasom. Koľko chce zamestnanec odpracovať nadčasov by sa podľa Borgulu mal rozhodnúť sám.
Zákonník chce zamedziť aj opakovaniu pracovných pomerov na dobu určitú. Túto zmluvu by malo byť možné uzatvoriť len raz, najviac na tri roky. Ak má zamestnávateľ ďalej záujem o zamestnanca mala by nasledovať zmluva na dobu neurčitú. "Ľuďom, ktorí pracujú na živnosť sa to páči viac ako byť zamestnanci," hovorí Borguľa. Zákonník by mal totiž výrazne obmedziť i zamestnávanie živnostníkov.
Odbory ako riadiaci orgán
Veľké výhrady majú zamestnávatelia k plánu posiľniť postavenie odborov. Mali by dostať možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní o režimoch práce, teda o rozložení pracovnej doby. Zamestnávatelia by ich mali okrem toho povinne písomne infomovať o ekonomickej situácii podniku. Podnikateľom sa nepáči, že odbory by mali mať rozhodovacie právomoci pri riadení firiem. Doteraz mali len možnosť vyjadriť sa. Zamestnávatelia namietajú aj proti tomu, že odbory podľa úpravy zákonníka nahrádzajú závodnú radu. "Čo ak je v odboroch podniku len malý počet zamestnancov, alebo v ňom obory vôbec nie sú," hovorí Borguľa. Odbory potom nie sú dostatočným reprezentantom zamestnancov, ktorý by ich mohol zastupovať v rokovaní so zamestnávateľmi.