Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, keď si dala firma Volkswagen spracovať štúdiu o 745 regiónoch Európy, označila jej analýza priestor Viedeň - Bratislava - Györ za "zlatý trojuholník", územie s najväčším hospodárskym potenciálom rozvoja v Európe. Podarilo sa jeho danosti úmerne aj využiť?
- Myslím, že prognózy tejto štúdie sa skutočne napĺňajú, realita ukazuje, že ide o región s veľkým potenciálom, umožňuje obrovskú cezhraničnú spoluprácu. Dôležitým predpokladom však bola aj zmena politickej situácie a vlády na Slovensku v roku 1998. Slovenskí a rakúski podnikatelia prejavili odvahu v časoch, keď sa susedské kontakty našich štátov nachádzali ešte iba v štádiu zdvorilostných vzťahov. Firmy, ktoré cezhraničnú spoluprácu využívajú, sú teraz veľmi spokojné.
Cezhraničná spolupráca by mala znamenať, že aj slovenské firmy budú využívať rakúsky priestor. Využívajú ho?
- Pomer medzi tým, ako ho využívajú rakúske na Slovensku a slovenské v Rakúsku, je 7:1 v prospech rakúskych. Ale všade pri expanzii do zahraničia najskôr idú banky. Rakúske sa silno etablovali na Slovensku, čo je veľkou výhodou pre rakúskych drobných podnikateľov, majú za sebou silné finančné zázemie, ktoré malému a strednému podnikateľovi poradí. My nemáme nijakú slovenskú banku v Rakúsku. Ale veľké slovenské firmy tento priestor naplno využívajú, exportujú sem veľké množstvo tovaru. Predáva sa tu náš cement, dovážajú tehly, stavebný materiál, výrobky ropného priemyslu, ale aj elektrické stroje a prístroje. Výhody, ktoré ťahajú kapitál, sú na slovenskej strane. To nám pomôže. Malý slovenský podnikateľ sa asi neusadí do Rakúska, kde sú vyššie dane. Najmä pre malých a stredných podnikateľov je aktívne podnikanie v rakúskom priestore podstatne zložitejšie. Presadiť sa tu však môžu najmä softvérové firmy. Zatiaľ veľa našich špecialistov robí pre rakúske firmy vo Viedni.
Na Slovensku máme diaľnicu, ktorá vedie odnikiaľ nikam. Čo sa deje na rakúskej strane?
- Áno, počiatočné nadšenie tu upadlo, zostalo v Hainburgu, kde zarábali na cezhraničnom styku. Kritika zdĺhavého budovania 22-kilometrového úseku diaľnice sa však čoraz silnejšie ozýva aj od rakúskych podnikateľov, v novembri sa už začala stavať a v roku 2007 by mala byť hotová a spojiť sa s naším úsekom. Boli to práve obchodné komory, ktoré nabudili verejnosť a politikov. Pochopili, že absencia infraštruktúry bude ich, nie našou, nevýhodou. Významné postavenie pre celý región majú aj letiská Viedeň - Schwechat a Bratislava. Opäť je to politicky citlivá téma.
StoryEditor