V apríli vyčíslili HN spolu s Podnikateľskou alianciou Slovenska náklady novely zákonníka, ktorú schválila vláda, na 56,3 miliardy korún ročne. Keďže odvtedy k žiadnym výrazným zmenám v návrhu neprišlo, táto suma je viac-menej aktuálna aj dnes
Podniky si síce môžu vďaka úspešnému pozmeňovaciemu návrhu Rafaela Rafaja (SNS) dohodnúť v niektorých prípadoch i nadčasovú prácu nad limit stanovený zákonom, budú však musieť za to v prípade rizikovej práce zamestnancovi zaplatiť o 35 percent väčšiu mzdu.
Viac kompetencií, vyššie náklady
Návrh vlády obsahoval aj povinnosť hradiť niekoľko hodín mesačne odborárskemu funkcionárovi na výkon jeho funkcie, a to podľa počtu zamestnancov vo firme. Poslanecký návrh túto povinnosť rozšíril aj na členov zamestnaneckých rád. Oproti vládnej verzii zákona sa tak náklady firiem ešte zvýšia.
Najdôležitejšie zmeny, ktoré budú predstavovať najväčší dosah na náklady podnikateľskej sféry, zostali v novele zachované. Ide najmä o povinnosť vykonávať závislú prácu len v pracovnom pomere - čo znamená 0,57-percentné zvýšenie nákladov podnikov. Súbeh odstupného a výpovednej lehoty pri výpovedi z organizačných dôvodov zas prinesie rast výdavkov o 0,36 percenta. Význam bude mať i sprísnenie platových podmienok pri dočasnom pridelení zamestnancov - prostredníctvom agentúr - o 0,29 percenta.
Dosah sa zmiernil
Tieto údaje zistila podnikateľská aliancia v prieskume medzi podnikmi a boli upravené o zmeny, ku ktorým v návrhu došlo počas legislatívneho procesu. Pôvodné zvýšenie nákladov vypočítala aliancia na 2,75 percenta. Išlo o návrh, ktorý zverejnilo ministerstvo práce. Neskôr po úpravách, ku ktorým došlo v medzirezortnom pripomienkovaní, sa znížilo zvýšenie nákladov na 1,54 percenta. Podniky boli teda oveľa úspešnejšie pri rokovaní s ministerstvom a odborármi ako pri presviedčaní poslancov v Národnej rade.
Problém pre firmy
Podľa Americkej obchodnej komory (AmCham) sú v Zákonníku práce ustanovenia, ktoré budú mať negatívny dosah na konkurencieschopnosť Slovenska. "Môžu znížiť vytváranie nových atraktívnych pracovných miest pre slovenských občanov," povedal Jake Slegers, výkonný riaditeľ AmCham, ktorá reprezentuje viac ako 310 zahraničných spoločností na Slovensku, ktoré zamestnávajú vyše 130-tisíc ľudí a tvoria približne 20 percent slovenského HDP.
K podobným výsledkom dospela aj Plant Location International, konzultačná divízia IBM Global Business Services, ktorá vypracovala dosahovú štúdiu o vplyve novely na atraktivitu Slovenska ako krajiny pre zahraničné investície v oblasti vývoja softvéru a servisných centier. Vďaka kvalite a cene pracovnej sily sa Slovensko stalo miestom, v ktorom pôsobí takmer 30 zdieľaných servisných alebo IT centier. Nový Zákonník práce môže však minimalizovať výhody, ktoré má Slovensko oproti východnejším krajinám.
"Dopad legislatívnych zmien v oblasti trhu práce je výrazné zníženie kvalitatívnej výhody, ktorú má Slovensko v porovnaní s Bulharskom a Rumunskom," uvádza IBM. Podľa štúdie je tak slovenský pracovný trh po novele menej atraktívny pre investície do vývoja softvéru ako v Bulharsku a Rumunsku, ktorých pracovná sila je teraz porovnateľnej kvality, ale je drahšia.