StoryEditor

Agrárna reforma sa nás zatiaľ nedotkne

12.06.2003, 00:00

Novú koncepciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) s návrhom financovania poľnohospodárstva do roku 2013 predstavila Európska komisia občanom členských krajín únie v januári tohto roku. Napriek veľkému úsiliu komisára Franza Fischlera však dodnes v únii reforma prehráva 6 : 9. Podporujú ju iba Nemecko, Británia, Švédsko, Holandsko, Fínsko a Dánsko. Najväčšie protesty vyvoláva v agropotravinársky silných krajinách pätnástky, ako sú Francúzsko, Španielsko či Rakúsko. Slovensko vyslovilo reforme jednoznačnú podporu, hoci dnes ťažko povedať, aké bude mať pre novovstupujúce krajiny dôsledky. Jedno je isté -- značné podpory do poľnohospodárstva sa po prijatí novej koncepcie stanú minulosťou.
"Reforma sa nás v najbližších rokoch nebude týkať. Deklarovali sme totiž, že prijímame zjednodušenú schému priamych platieb. Dosah reformy na vstupujúce krajiny bude známy až po jej prijatí, lebo až vtedy bude Európska komisia ochotná sa touto otázkou zaoberať," povedal pre HN Marián Božík z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Prečo až deväť krajín z terajšej pätnástky reformu odmieta? Pretože jej koncepcia predpokladá redukciu priamych platieb a znižovanie intervenčných cien napríklad pri obilninách a mlieku. Zástancovia reformu obhajujú ako trhovo orientovaný model poľnohospodárskej politiky, lebo jej podstatu tvorí presun produkčnej podpory na mimoprodukčnú.
"To znamená, že sa uplatní postup, ktorý Slovensko a niektoré iné kandidátske krajiny chcú prijať už v budúcom roku: Kumulujú sa všetky typy priamych platieb do jednej priamej platby na plochu," vysvetlil Božík. Pre európsku pätnástku sa objem priamych platieb vypočíta z výsledkov rokov 2000 až 2002. Na základe kvót a limitov produkcie platných v tomto období vznikne jednotná platba na hektár oprávnenej výmery. Kumulovaná sadzba na hektár sa bude vyplácať aj našim agropodnikateľom podľa zjednodušenej schémy (SAP) po vstupe Slovenska do EÚ. Ako však bude podpora fungovať pre novoprijaté krajiny po roku 2007 podľa CAP, o tom sa bude rokovať až po rozhodnutí o novej koncepcii.
Zaujímavé je, prečo práve francúzski farmári tak zaťato protestujú proti reforme. Podľa Božíka to určite súvisí so znižovaním intervenčných platieb na obilie v tejto obilninárskej veľmoci, ale najmä s veľkosťou fariem. Francúzske farmy sú totiž v priemere oveľa väčšie ako v Nemecku a ostatných krajinách únie. To znamená, že Francúzov sa najväčšmi dotkne aj takzvaný princíp degresivity. Ide o to, že podľa návrhu novej CAP sa priame platby majú postupne redukovať o čoraz vyššie percento. Tento princíp sa naplno uplatní pri podnikoch s vyššími príjmami, naopak, menší farmári dostanú akési odškodnenie, dodatočnú podporu na zmiernenie dosahu degresivity.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
01. máj 2024 20:26