Ak nový minister vyženie sporiteľov z 2. piliera, DSS-ky diaľničné dlhopisy nenakúpia. Ak sa však s ministrom dohodnú, môžu štátu pomôcť oveľa viac.
Pôjdu DSS-ky do nákupu diaľničných dlhopisov aj v prípade, že štát zoškrtá odvody do druhého piliera a teda vezme aj DSS-kám časť ich ziskov?
Vždy treba oddeliť ekonomiku DSS-iek od úspor sporiteľov. Pokiaľ sa dohodneme, že sa budú 15- alebo 20-ročné dlhopisy vydávať, tak taký 20-ročný dlhopis môže vyniesť okolo 6,7 percenta. To je relatívne zaujímavý výnos, je to teda zaujímavé aj pre sporiteľa. Štát totiž tak ľahko 20-ročné dlhopisy nepredáva. Skôr predá päťročné, ktoré vynesú menej než tri percentá. Je to teda zaujímavé aj pre štát, ak by získal na dvadsať rokov miliardu eur, za čo by postavil napríklad tunel Višňové. Ale musí to byť za jednej podmienky. Ja musím vedieť, že tie peniaze budem 20 rokov spravovať.
Pokiaľ sa bude otvárať druhý pilier, tak dialničné dlhopisy nenakúpite?
Keď mi štát na jednej strane bude chcieť predať taký dlhopis, ale na druhej strane mi povie, že mi otvorí pilier a bude z neho vyháňať sporiteľov, že sa postaví do čela a povie, že druhý pilier je zbytočný, no tak to nekúpim. Tam musí byť podmienka stability. Ak systém nie je stabilný, tak sa nedá, bohužiaľ, nič robiť. Viem, že v prvom otvorení odišlo asi 70-tisíc klientov, v druhom asi 50-tisíc. V treťom otvorení predpokladám, že odíde 10- či 20-tisíc, ale čo keď to náhodou bude polovica všetkých sporiteľov? Ak odídu a ak bude podmienka výstupu, tak ja nemôžem kupovať nejaké takéto dlhopisy a držať ich do maturity. Na to nech každý zabudne, lebo to by pre DSS-ku bola samovražda.
S akými predstavami teda pôjdete na rokovanie s novou vládou?
My sme svoje predstavy mali a aj ich máme. Ale nebudeme ich s novinármi preberať skôr, než ich predostreme novej vláde.
Boli by ste ochotní nakupovať aj iné, než dialničné dlhopisy?
Ak sa bude rozumne dať dohodnúť, tak sa dá uvažovať, že by DSS- ky kupovali štátny dlhopis a až 50-percent by mohlo byť slovenských papierov. Museli by ale byť podmienky stability. Povedzme, že 20-percent na diaľnice a zvyšok by boli kratšie papiere. Ale musela by byť istota. Nad tým by sa stálo za to zamyslieť, aj pre štát.
Od apríla už nie sú garancie vo všetkých penzijných fondoch. Do nakupovania akcií sa však neženiete. Prečo?
Máme na to čas do konca roka, netreba sa ponáhľať. Ja keď chcem, kúpim akcie a budú sa mi správať ako dlhopisy. Spravím swapovú operáciu. Ale o tom to nie je. Pozrite si, čo urobili akcie od začiatku roku. Teraz nie je to optimálne obdobie na nákup. Najprv sa ale stretnime a povedzme si, čo vlastne chceme. Načo mám kúpiť akcie dnes, a o mesiac mi povie minister, že sa vraciame k tomu, čo bolo a ja ich budem musieť zas vypredávať.
V prípade, že sa vláda rozhodne zoškrtať príspevky do druhého piliera, bude to znamenať pre niektoré DSS-ky koniec?
Zmena odvodov nie je otázka toho, či DSS-ky prežijú alebo neprežijú. Je to otázka budúcnosti dôchodkov. Ani ak by sa odvádzali štyri percentá, tak nepredpokladám, že tie najmenšie DSS-ky pôjdu do straty. Otázka je, že ak budú štyri percentá, aký má vôbec druhý pilier význam. Dnes sa do neho odvádza deväť percent. Keď bude osem percent, to znamená že si ľudia budú zo dňa na deň sporiť o 11 percent menej, než dnes. Keď bude sedem percent, tak si budú sporiť o 22 percent menej. Každé jedno percento, čo sa zoberie, síce na jednej strane pomôže štátu zhruba 100 miliónmi, na druhej strane vezme sporiteľom z ich úspor 11 percent.
Pri akom pomere odvodov by sa teda druhý pilier pre ľudí už neoplatil?
Do dôchodkov nejde 18 percent, ale 24 až 25 percent reálne. Keby tam ostali štyri percentá, tak by druhý pilier ovplyvňoval zhruba jednu šestinu dôchodku. To je nejakých 16 percent. Prvý pilier bude ovplyvňovať 84 percent a druhý pilier zvyšok. Treba sa zamyslieť, či to potom má zmysel. Niečo, kde je naakumulovaná slušná suma päť miliárd celé hodíme za hlavu a nebudeme to ďalej rozvíjať? To je však otázka pre politika. Druhý pilier podľa mňa zmysel má. Veď niekedy okolo roku 2025 tu bude zhruba viac ako milión občanov starších než 65 rokov, to je o 400-tisíc viac, než dnes. Z čoho potom chcete zaplatiť tie dôchodky? Druhým pilierom dnes štát pomáha sám sebe. To je pointa druhého piliera.
Kto je Viktor Kouřil
Aktuálne je generálnym riaditeľom dôchodkovej správcovskej spoločnosti VÚB Generali. Predtým prešiel rôznymi pozíciami v poisťovníctve, šéfoval Sociálnej poisťovni aj Zdravotnej poisťovni Dôvera, v Tatra banke sa zase venoval tretiemu pilieru. Vyštudoval medicínu a časť svojej kariéry venoval i povolaniu lekára. Je ženatý a má dve deti.