Pokiaľ Angela Merkelová stratí pozíciu lídra Nemecka, a teda aj eurozóny, môžeme sa dostať do problémov. Čakala by nás totiž uvoľnenejšia politika smerom k problémovým južanským národom. Otázkou tohto roka je budúcnosť eurozóny.
V nedeľu sa konajú regionálne voľby v Dolnom Sasku, najväčšom nemeckom regióne. Tie predznačia, či má Merkelová šancu uspieť v jesenných voľbách do parlamentu.
Európa s Merkelovou
Merkelová má šancu stať sa tretíkrát nemeckou kancelárkou. Ak by vedela sama postaviť vládu, bez koaličného partnera, tvrdá politika škrtov a opatrení by v eurozóne „veselo“ pokračovala, možno aj pritvrdila. No je viac ako isté, že ho potrebovať bude, čo zaručí o štipku miernejší vývoj. Môžeme povedať, že so súčasným koaličným partnerom, liberálmi z FDP, príliš počítať nemôže, pretože je pravdepodobné, že tí neprekonajú päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. Napriek tomu, že predseda socialistov zo strany SPD, Peer Steinbrück, už niekoľko týždňov hrdo vyhlasuje, že s Merkelovou sa do koalície nikdy neposadí, dá sa očakávať, že na svoje hrdinstvo rýchlo zabudne.
Nemci Merkelovú chcú a potrebujú. Stelesňuje chladný pragmatizmus, ktorý Nemcom imponuje. A ak socialisti zacítia šancu opäť sedieť vo vláde, chopia sa jej.
„Práve takéto zoskupenie môže byť prospešné, lebo dokáže priniesť relevantnú politiku,“ myslí si Radoslav Kasík z Across Wealth Management.
Aj naďalej tak bude prevládať tlak na dodržiavanie rozpočtových pravidiel a zároveň ochota pomáhať zadlženým krajinám, aby nemali pokušenie odísť z eurozóny. Okrem toho, aj vďaka pomoci od ECB bude zrejme klesať nutnosť záchrany iných krajín. A práve Merkelovej pomoc zadlženým štátom a ňou nariadená striktná fiškálna politika, ktorá krajiny vrhá do recesie, čím sa znižuje aj rast celého regiónu, boli tŕňom v oku socialistov. Najmä na takúto kritiku sa snaží Steinbrück nabaliť voličov – prvovoličov či tých „ešte nerozhodnutých“. No i tak, v konečnom dôsledku socialisti kroky Merkelovej podporili. Predsa len, Steinbrück, už bol Merkelovej minister financií v rokoch 2005 až 2009, keď sa stala prvýkrát kancelárkou. „Jemu môžu Nemci vďačiť za výborné zvládnutie krízy,“ dodáva Kasík.
Európa bez Merkelovej
Merkelová hrá prím najmä pre to, že sa dosiaľ vďaka jej politike dlhové problémy Nemecka príliš nedotkli. No nezamestnanosť už začína stúpať a čoraz viac sa skloňuje pád krajiny do recesie. Toto by jej mohlo zobrať všetky tromfy. To by znamenalo, že nepísaným lídrom eurozóny by sa mohli stať socialisti. Bola by to tak ďalšia krajina, po Francúzsku, Grécku či Slovensku, ktorá si do svojho čela zvolila ľavicovú stranu. Nemeckí socialisti presadzujú názory, ktoré sa podobajú na názory Roberta Fica – chceli by napríklad presadiť vyššie dane pre firmy, ako aj pre lepšie zarábajúcich, rovnako sú za dotácie pre firmy v problémoch. Pravdou zostáva, že krajine by to dočasne mohlo pomôcť a eurozóne by tieto kroky tiež príliš neublížili. Čo však môže byť horšie, je to, že by sa mohla popustiť uzda krajinám PIGS, ktoré by to mohli ľahko zneužiť. SPD je síce proeurópsky orientovaná strana, no je otázne, či v jej vedení bude druhá železná Angela, ktorá túto uzdu popúšťala skutočne len z času na čas v nevyhnutných prípadoch.