V ekonomickom smerovaní roky riešime, či ísť cestou skôr nižších daní alebo naopak, tou západnou – vyššie dane, väčší štát. Ktorá z nich je lepšia?
Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale zrejme zlatá stredná cesta. Výborným príkladom je Švajčiarsko. Je to krajina, kde dane nie sú príliš vysoké, ale na druhej strane je tam naozaj funkčný štát. Keď žijete vo Švajčiarsku, viete teda, za čo dane platíte. Preto som tam nikdy nemal ani trochu zlý pocit z toho, koľko peňazí musím štátu odovzdať. Bral som to tak, že platím za služby. Tvrdenia, že najlepší recept na rast životnej úrovne je neustále znižovanie daní, je podľa mňa nezmysel. Ale tá cesta európskych krajín, kde príjmy a výdavky štátu presahujú 50 percent, tiež nie je dobrá. Nedajbože v priestore, kde sa nedá robiť veľký sociálny štát. Ako optimálne sa mi zdajú príjmy aj výdavky štátu na úrovni 35 až 40 percent z HDP.
Pôsobili ste v renomovaných medzinárodných organizáciách. Ako je dnes zvonku vnímané Slovensko?
Momentálne nijako. Keďže sme krajina takmer na periférii Európy, tak sme neviditeľní. To je dobré aj zlé. Sú viditeľné aj niektoré malé krajiny, lebo vyrábajú vážne problémy sebe alebo iným. Napríklad Maďarsko. Potom sú však aj malé štáty, ktoré sú vnímané pozitívne, lebo robia niečo naozaj výnimočné. To bolo aj Slovensko v rokoch 2003 až 2006. Ak by sme boli krajinou, kde je životný štandard veľmi vysoký a netreba robiť nič, len takú „bežnú údržbu“, tak by to nebol problém. Ale, bohužiaľ, my ešte nie sme štát, kde je tak dobre, aby sme si mohli dovoliť byť neviditeľní.
Čo konkrétne by sme mali urobiť?
Zásadné zmeny a zlepšenia v oblastiach ako je napríklad spomínané vzdelávanie alebo spravodlivosť. Napríklad totálnu reformu vysokého školstva a vedy. V tom sa neurobilo takmer nič od roku 1989. Ak sa pozriete, ako vyzerajú naše univerzity, náš výskum a vývoj, ktorý by mal byť poháňačom nášho rastu, tak je to veľmi zlé. Existuje množstvo podporných politík, ktoré by podporovali dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny na báze inovácií, a nie nízkych platov. Napríklad bývalá vláda schválila rozvojovú stratégiu, ktorá pozostávala z 20 veľmi konkrétnych opatrení, takzvanú Minervu 2. Boli nielen o tom, že poďme napríklad výrazne zlepšiť školstvo, ale aj ako.
Celý rozhovor nájdete v pondelok v Hospodárskych novinách.