A ak vlády nedostanú narastajúce dlhy rýchlo pod kontrolu, môže sa svet v budúcom roku dočkať ďalších nepríjemných prekvapení, ako boli tento rok problémy Dubaja, ktoré priviedli krajinu na pokraj bankrotu. Alebo nedávne zníženie ratingu Grécka. To ešte viac predražilo Grécku splácanie dlhov a zahýbalo aj eurom.
Dlhy udajú tón rastu
Len pre predstavu. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu predstavoval v roku 2007 deficit verejných financií hlavných vyspelých ekonomík v priemere 2,2 percenta HDP, tento rok ale bude predstavovať 10,1 percenta a za päť rokov, v roku 2014, bude stále ešte na úrovni 5,7 percenta HDP.
Svet náhle stojí pred novou hrozbou. "Rastúci dlh hltá väčšiu časť peňazí na splácanie úrokov a bude teda faktorom, ktorý v budúcnosti bude ovplyvňovať hospodársky rast," hovorí analytik Generali PPF Asset Management Radomír Jáč.
Štáty musia šetriť
Predovšetkým ale nie je dlhodobo udržateľné, aby rast dlhu pokračoval. Inými slovami, vlády by mali začať šetriť namiesto toho, aby sa snažili podporiť rast ekonomiky tým, že si jednoducho viac požičajú. "To je nebezpečný nástroj, ktorého použitie je možné ospravedlniť naozaj len prechodne a v kríze najviac," dodáva Jáč.
Pri porovnaní rozpočtových deficitov, ktoré svetové krajiny vytvorili, sú na tom aj horšie krajiny než sme my. Nie je však jasné, ako budú vlády v boji s deficitmi naďalej postupovať.
Z toho majú obavu aj svetoví ekonómovia, ktorí so znepokojením sledujú dianie v strednej a východnej Európe. "Existuje vážne nebezpečenstvo, že v krajinách strednej a východnej Európy, kde je pred voľbami, politici siahnu na populistické opatrenia a budú aj v súčasnej situácii dlh ďalej zvyšovať. Lenže ak neuskutočnia potrebné reformy, môžu sa niektoré z týchto krajín už čoskoro vydať gréckou cestou," hovorí ekonóm KBC Zsolt Papp.
Trh si už nie je ničím istý
Problémy s dlhmi však majú aj najväčšie svetové veľmoci. S obrovskými deficitmi sa stretávajú USA a Veľká Británia. Práve Briti pritom nedávno vystrašili trhy, keď zverejnili odhad rozpočtu na budúci rok.
Ten počítal s oveľa vyššími výdavkami, ako trhy čakali. Úroky z britských dlhopisov vzápätí nato prudko vyrástli. "Predtým si investori mysleli, že vláda sa bude snažiť deficity znižovať, po tom, čo Briti zverejnili svoj výhľad, už si nikto na trhu nie je ničím istý," komentoval situáciu Tim Bond z britskej Barclay Capitals.
Lenže táto nedôvera investorov nielen v britských, ale aj ďalších dlhopisoch môže spôsobiť ďalší celosvetový problém. Úrokové sadzby centrálnych bánk sú teraz na minimách, ale v budúcom roku by mali začať rásť. S tým sa zvýšia aj úroky z dlhopisov a k tomu sa ešte pridá nedôvera investorov.
Financovanie dlhu tak razom môže byť pre mnoho krajín ešte niekoľkokrát drahšie ako tento rok.