Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker bez väčších problémov prežil dnešný pokus o vyjadrenie nedôvery v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Dôvodom jeho pokusu o odvolanie bola aféra LuxLeaks.
Návrh na vyslovenie nedôvery v europarlamente nakoniec neprešiel. Až 461 poslancov bolo proti tejto iniciatíve a 101 poslancov návrh podporilo.
Návrh na vyslovenie nedôvery na pôde EP podalo 76 europoslancov pod taktovkou euroskeptickej politickej skupiny Európa slobody a priamej demokracie (EFDD). V prípade vyslovenia nedôvery Junckerovu by padla aj celá Európska komisia, čo by ohrozilo najmä prebiehajúce politické debaty o tvorbe rozpočtu EÚ na rok 2015.
Juncker však zásluhou tejto aféry už na začiatku svojho mandátu čelí nemalej kritike, keď mu jeho súperi vyčítajú politickú zodpovednosť za ústretovosť voči korporáciám v Luxembursku a naznačujú možný konflikt záujmov, keď ako šéf exekutívy EÚ chce dozerať na daňové úniky v únii.
Neúspech návrhu na odvolanie Junckera z pozície šéfa eurokomisie je na druhej strane neúspechom krajne pravicových a protieurópskych síl v EP ako je napríklad Národný Front (NF) z Francúzska, Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) alebo talianskeho Hnutia piatich hviezd (M5S). Ich poslanci naznačovali, že Juncker bol priamo zodpovedný za daňové úniky korporácií, umožnené luxemburským daňovým systémom.
Začiatkom novembra Medzinárodné združenie investigatívnych novinárov (ICIJ) zverejnilo dokumenty vypovedajúce o tom, že viac ako 340 nadnárodných spoločností v rokoch 2002 až 2010 malo výhody nízkych daňových sadzieb vďaka tajnej dohode s luxemburskými úradmi. V tomto období bol premiérom Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Juncker.