Zotrvanie v eurozóne a nesplnenie sľubov z volebného programu. Takýto vývoj očakávajú analytici v Grécku po tom, čo sa podarilo v krajine vyhrať predčasné parlamentné voľby radikálnej strane Syriza.
Tá po svojom víťazstve môže začať uvažovať, ako splní plánované opatrenia z volebného programu. Občanom sľúbila zvýšenie minimálnej mzdy, zavedenie dane z luxusu, elektrinu zadarmo pre chudobné domácnosti. Najdôležitejším bodom predvolebnej kampane Syrizy však bolo ukončenie úsporných opatrení. "Program Syrizy, ktorý obsahuje zníženie dlhu a rozdávanie, nie je v rámci eurozóny naplniteľný. Keď sa strane podarí dohodnúť s verejnými veriteľmi na znížení dlhu, tak to bude s určitými podmienkami ohľadom ďalšieho míňania. Zároveň ešte viac klesne ochota krajine požičať," predpokladá analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.
Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa sa bude snažiť tamojšia nová vláda s veriteľmi dohodnúť na úpravách podmienok pri záchranných pôžičkách. "Nepredpokladám, že sa grécka vláda odkloní od splácania záväzkov. Pravdepodobné je predĺženie splatnosti bilaterálnych úverov, ako aj možné ďalšie zníženie úrokov," vysvetľuje.
"Predpokladám, že nová grécka vláda si s najväčšou pravdepodobnosťou nevyrokuje odpustenie časti neudržateľného dlhu. Z politického hľadiska je to najmä v Nemecku nepriechodné," očakáva Pánis.
Druhou možnosťou je aj to, že sa Grécko rozhodne rešpektovať svoje záväzky a vybaví od Európy viac peňazí. Toto sa však podľa Borosa stane len vtedy, ak európski politici budú ochotní urobiť voči Grécku ústupky. "Celý program strany je naplniteľný len v prípade veľkej benevolentnosti krajín eurozóny a Európskej centrálnej banky, s ktorou zrejme počítať nemožno," myslí si Boros.
Podľa analytikov však nehrozí ani to, že by sa krajina rozhodla vystúpiť z eurozóny. "Buď bude Grécko dodržiavať pravidlá medzinárodných veriteľov, alebo sa bude musieť vzdať eura. Pochybujem, že druhá možnosť je reálna, nakoľko Gréci sú unavení z úsporných opatrení, ale nie z európskej identity," tvrdí hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.
Ako doplnil Pánis, pre Grécko by opustenie menového bloku znamenalo okamžitý bankrot, zastavenie medzinárodnej pomoci a výrazné zhoršenie ekonomickej situácie aj životnej úrovne Grékov. "Navyše problémom je aj to, že v súčasnosti neexistuje právny mechanizmus, na základe ktorého by štát mohol z eurozóny vystúpiť," priblížil Pánis.
Boros však upozorňuje, že Syriza nie je jednoliata strana, ale vznikla spojením viacerých malých ľavicovo orientovaných strán. Nie je tak vylúčené, že otázku vystúpenia Grécka z eurozóny strana opäť v budúcnosti neotvorí. "Napríklad takzvaná Ľavá platforma, ktorá nevylučuje odchod krajiny z eurozóny, má v najvyššom orgáne strany približne 30 % kresiel. Keď sa Syrize nebude dariť plniť svoj program v rámci eurozóny, tak sa pokojne z 30 % môže stať väčšina," tvrdí Boros.
Voľby v Aténach však môžu mať zásadný vplyv na ďalšie smerovanie eurozóny. Napríklad sa po vzore Grécka môžu podľa analytikov dostať k moci radikálne orientované strany, ktoré odmietajú šetrenie, aj v ostatných krajinách. "Európa má za sebou prvú závažnú politickú zmenu smerujúcu do extrému. Som si istý, že veľa straníckych vodcov v krajinách ohrozených voľbami, v prvom rade vo Veľkej Británii a Dánsku, si to určite všimlo," dodal Jakobsen.