Len krátke zamyslenie nad tým, čo sa v minulom roku stalo a čo nie. Rovnako ako v rokoch 2010, 2011 a 2012 neprišla inflácia. Dlhopisoví investori sa neotočili proti Spojeným štátom (ani žiadnej ďalšej krajine, ktorá si požičiava vo svojej vlastnej mene).
Zmenilo sa to, pred čím stále rovnaká skupina ľudí varuje. Samozrejme, že nikto z nich neuznal, že sa mýlil.
V rokoch 2011 a 2012 neustále opakovali, že máme čakať a inflácia sa raz dostaví. Alebo že už tu je, ale diabolskí štatistici manipulujú s číslami.
V roku 2013 došlo k veľkému posunu v tom, že títo ľudia začali tvrdiť: "Ja som nikdy nič také nepovedal." Vraj len poukazovali na to, že inflácia predstavuje riziko, ale nemusí nutne prísť.
Ako na svojom blogu píše Paul Krugman, ide o významnú zmenu, pretože ukazuje na povahu celej diskusie. Až donedávna sme ju mohli vnímať ako súboj medzi dvoma ekonomickými modelmi. Teraz ale jedna strana odmieta brať do úvahy to, ako sa vyvíja skutočnosť a navyše nie je ochotná prevziať zodpovednosť za to, že sa celý čas mýlila.
Z testu myšlienok sme sa presunuli do testu charakterov. A v ňom veľa ľudí neprešlo, píše na svojom blogu Paul Krugman.
Venuje sa tiež žeravému téme súčasnosti, ktorým je Bitcoin:
Je vždy dôležité a zároveň pomerne zložité odlíšiť od seba pozitívnu a normatívnu ekonómiu. Tá prvá popisuje, ako veci fungujú. Tá druhá hovorí, ako by fungovať mali. Veľký počet ekonómov nie je schopný hranicu medzi nimi rozlíšiť. Nemajú napríklad radi aktívnu vládu a to ich núti k veľmi pochybným úvahám o tom, prečo by fiškálna stimulácia nemala fungovať alebo prečo je monetárna stimulácia pohromou. Teraz sa ale chcem venovať peniazom a konkrétne Bitcoinu.
Doteraz patrí väčšina diskusií o Bitcoine do kategórie pozitívnej ekonómie - je možné, aby to skutočne fungovalo? Ja o tom mám hlboké pochybnosti. Na to, aby peniaze fungovali, musia byť prostriedkom výmeny a musia tiež v rozumnej miere uchovávať hodnotu.
Zatiaľ nie je vôbec jasné, prečo by mal byť Bitcoin zachovávateľom hodnoty. Ako jasne hovorí Brad DeLong, zlato si uchováva hodnotu preto, že ak všetko ostatné skolabuje, môžete ho použiť. Dolár má hodnotu preto, že s ním môžete platiť dane v USA a Fed sľúbil, že ho od vás kúpi, ak jeho skutočná hodnota začne klesať tempom, ktoré bude znateľne prevyšovať 2 percentá ročne. Hodnota zlata je zhora limitovaná technológiou jeho ťažby, hodnota dolára je limitovaná správaním Fedu.
Horná hranica hodnoty Bitcoinu je daná počítačovou technológiou a limitom 21 miliónov Bitcoinov. Čo ale stanovuje spodnú hranicu jeho hodnoty?
Už nejaký čas diskutujem s ľuďmi zaoberajúcimi sa technológiami, ktorí veria vo veľký úspech Bitcoinu. Keď ale chcem, aby mi vysvetlili, prečo by mal byť dobrým nástrojom na uchovanie hodnoty, vždy mi začnú vysvetľovať, že je dobrým nástrojom zámeny. Aj keby som tomu veril, môj problém to nerieši. A nie som schopný im vysvetliť, že ide o dve rozdielne veci. Ale ako som povedal, ide o pozitívnu ekonómiu. Čo tá normatívna?
Charlie Stross ohľadom Bitcoin napísal, že vyzerá ako zámerne zostrojená zbraň na zničenie centrálneho bankovníctva a peňazí s cieľom znemožniť výber daní a sledovanie finančných transakcií obyvateľov. Mne by sa taký nápad nepáčil, ale nechcem, aby to ovplyvnilo moju analýzu. Súhlasím však s tým, že mnohých zástancov Bitcoinu ovplyvňuje to, že ide o rovnaký typ fetišu ako pri zlate, uzatvára zatiaľ Krugman túto tému.