Dlhová kríza na starom kontinente na oko utíchla a vlády razom zabúdajú na veľké predsavzatia. Reč je o Taliansku a Francúzsku. Rím včera pri príležitosti predstavenia rozpočtu ukázal, že v úspornom snažení poľaví. Kým ešte v apríli sa zdalo, že na budúci rok stlačí deficit rozpočtu výraznejšie pod dve percentá HDP, dnes sa hovorí o zastavení tesne pod trojpercentnou hranicou.
Aj kvôli tomu nebude klesať dlh Talianska tak rýchlo, ako sa plánovalo. „Toto je niečo veľmi, veľmi, veľmi nové. Rozpočet, ktorý sa snaží byť expanzívny, a tým pádom aj proticyklický v čase ťažkostí,“ obhajuje upustenie z pôvodných plánov taliansky premiér Matteo Renzi (na snímke). Rím tak ukázal, že Berlín s jeho politikou prísnych škrtov začína brať s „veľkou rezervou“. Ešte väčšiu „rebéliu“ proti Nemecku ohlásilo Francúzsko. To malo skresať rozpočet pod tri percentá už v budúcom roku. Po novom to však bude najskôr v roku 2017.
„Aby sme boli efektívny a znovuvybudovali dôveru, musíme sa rýchlo posunúť vpred,“ argumentoval francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron. Preto sa rozpočet na budúci rok podľa neho zameria na obnovu rastu druhej najväčšej ekonomiky eurozóny. Podľa denníka Wall Street Journal však takéto počínanie si Paríža zrejme nezostane bez výhrad Bruselu, ktorý bude požadovať zmeny k nižšiemu deficitu.
Opakuje sa tak scenár spred krízy, keď sa krajiny menového bloku dohodli na rozpočtových pravidlách. Postupne ich však drvivá väčšina z nich prestala dodržiavať. Zvrat prišiel počas krízy. Veľký tlak trhov na krajiny spôsobil, že vlády prisľúbili razantné škrty, redukciu deficitov a štátnych dlhov.
Už viac ako rok však panuje na trhoch pokoj vďaka bezprecedentným krokom Európskej centrálnej banky. A Rím a Paríž začínajú opúšťať stratégiu nastolenú hlavne Nemeckom- prísne škrty. Samotný šéf eurobanky Mario Draghi pritom tento mesiac opakovane varoval, že vo vlády v menovej únii ešte urobili príliš málo v prípade prijímania reforiem.